BRATISLAVA. Zajtra by mala vláda na štvrtý pokus prerokovať návrh minimálnej siete ministerstva zdravotníctva. V nej je určený počet lôžok, ktoré musia zdravotné poisťovne zazmluvniť a zároveň dva zoznamy zdravotníckych zariadení, s ktorými poisťovne musia uzatvoriť zmluvy.
Na základe pripomienok aj štátnych inštitúcií sa ministerstvo zdravotníctva na začiatku septembra rozhodlo, že do zoznamu zaradí aj Nemocnicu Košice–Šaca a Onkologický ústav sv. Alžbety v Bratislave. O mesiac však svoj názor zmenilo. Zajtra by v zoznamoch, ktoré pôjdu do vlády, mali chýbať.
Premiér Robert Fico totiž minulý týždeň povedal, že bude presadzovať myšlienku, aby sa v minimálnej sieti objavili len štátne zariadenia.
Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Silvia Balázsiková to vysvetľuje tým, že štát dokáže garantovať len zdravotnú starostlivosť poskytovanú v štátnych zdravotníckych zariadeniach.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nie je podľa Balázsikovej garanciou kvality aj v súkromných, neštátnych zariadeniach. „Úrad má v zdravotníckych zariadeniach kompetencie kontrolné a kontroluje správnosť už poskytnutej zdravotnej starostlivosti na základe podnetov,“ povedala Balázsiková.
Konflikt záujmov
Nemocnica Košice–Šaca bola pritom podľa prieskumu spokojnosti s kvalitou medzi poistencami štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne najvyššie hodnotenou nemocnicou na celom Slovensku. Onkologický ústav sv. Alžbety zase ako jediný na Slovensku diagnostikuje a lieči niektoré onkologické ochorenia.
Tomáš Szalay z inštitútu Health Policy Institute (HPI) tiež upozorňuje na to, že ďalšie subjekty v zdravotníctve ako napríklad ambulancie, lekárne, praktickí lekári aj špecialisti sú vo väčšine prípadov neštátne. „Ich existencia je dôkazom toho, že aj pri neštátnych zariadeniach môže byť garantovaná kvalita a minimálna sieť nemá byť zoznamom len štátnych zariadení,“ povedal Szalay.
Upozornil aj na konflikt záujmov. „Ministerstvo je v tomto prípade tvorcom legislatívy a súčasne vlastníkom nemocníc. Rezort tak môže legislatívu nastaviť diskiminačne voči konkurentom štátnych zariadení,“ povedal Szalay.
Riaditeľ Nemocnice Košice– Šaca Juraj Vančík vníma celý projekt ako štátom definovanú nerovnosť šancí pri poskytovaní tej istej služby vo verejnom záujme. „Podľa môjho názoru je to protiústavné,“ povedal. Celý projekt zabezpečenia minimálnej siete svojím riešením podkladá Vančík za neodborný a nekoncepčný.
Hovorca Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave Peter Kresánek zase upozorňuje, že vyše 70 percent výkonov realizujú pre pacientov mimo Bratislavského samosprávneho kraja a na Slovensku uskutočňujú zhruba tretinu diagnostiky a liečby onkologických ochorení.
„Pri viacerých druhoch to vykonávame na Slovensku ako jediní,“ povedal. Zabezpečujú tiež prípravu poslucháčov medicíny a lekárov.
Poisťovne majú zmluvy
To, že zariadenie chýba v zozname, však ešte neznamená, že bude zrušené. Poisťovne totiž musia splniť aj podmienku počtu lôžok v príslušnom kraji.
V súčasnosti majú uzatvorené zmluvy s obidvoma zariadeniami, niektoré až do polovice budúceho roka. Poisťovne zároveň dodávajú, že zmluvy s nemocnicami budú uzatvárať aj podľa potrieb poistencov.
