Nobelovu cenu za medicínu dostanú genetici zo Spojených štátov a Británie.
Tohtoročnú Nobelovu cenu za lekárstvo a fyziológiu získali Mario Capecchi a Oliver Smithies (USA) s Britom Martinom Evansom. Nobelov výbor v Štokholme ocenil ich dlhoročný prínos k základnému výskumu cielených zásahov do dedičnej informácie cicavcov, pre ktorý sa bežne používa výraz z boxerského ringu - génový knokaut.
Za všetkým hľadaj gény
Vedci pri ňom „vypínajú“ niektoré gény v jadre bunky, činnosť ktorých už nie je bunka schopná obnoviť. Zisťujú tak vplyv vyradených génov na činnosť organizmu a na vývoj a funkcie ďalších génov. Tento postup sa bude čoraz viac uplatňovať najmä pri objasňovaní príčin civilizačných chorôb a hľadaní najlepšej liečby.
Práca laureátov pomohla položiť základy odvetvia genetiky, ktorá je jednou z najrozšírenejších metód laboratórneho výskumu vo svete. Cielená modifikácia génov sa podľa výboru „rozšírila do všetkých odvetí biomedicíny a jej význam sa bude ďalej zvyšovať.“ Vďaka nej vedci získali nové poznatky aj o starnutí organizmu alebo o srdcových či nervových chorobách.
Capecchiho, Smithiesov a Evansov výskum ukázal, že gény možno nielen vyraďovať, ale aj meniť a opravovať, ak fungujú zle. Významnú úlohu pritom zohrávajú embryonálne kmeňové bunky, teda také, ktoré sú v prvých fázach vývoja a dokážu sa zmeniť na ktorúkoľvek bunku organizmu.
Profesor Capecchi (70) pochádza z Talianska, má americké občianstvo a pôsobí na univerzite v Utahu. Martin Evans (66) z Cardiffskej univerzity v Británii aplikoval génovú modifikáciu na výskum dedične podmienenej cystickej fibrózy, za čo ho povýšili do rytierskeho stavu. Profesor Smithies (82) zo Severnej Karolíny sa špecializoval na výskum vysokého krvného tlaku a zužovanie tepien.
Vďaka technike, ktorú vyvinula táto trojica vedcov, „rozumieme oveľa lepšie mechanizmom mnohých chorôb. Je to nepochybne jedna z najzaslúženejších cien,“ komentovala rozhodnutie Nobelovho výboru jeho prezidentka Erna Möllerová.
Autor: ač
