Dezertifikácia, teda rozširovanie púští vplyvom ľudskej činnosti a dlhodobého sucha či povodní, nie je nový jav. Už zánik starovekých civilizácií Sumerov či Babylónčanov súvisel s úpadkom poľnohospodárskej produktivity v dôsledku dlhého obdobia sucha.
Ničivé následky vysušovania Zeme trvajú dodnes. Podľa odhadov OSN až 1,2 miliardy ľudí ohrozuje dezertifikácia a 250 miliónov zažíva jej priame následky už dnes. Svet si tento jav uvedomil v 60. rokoch 20. storočia, keď 250tisíc ľudí a milióny domácich zvierat zahynuli po suchách, ktoré postihli západnú Afriku.
Z Káhiry medzi duny
Polia karfiolov či melónov vyzerajú popri pyramídach v Gíze ako fatamorgána. V Centre pre výskum púští vedci využívajú najmodernejšie technológie, aby svoju krajinu „zbavili“ nekonečného piesku.
„Toto všetko bola kedysi púšť,“ ukazuje hrdo Tarík el-Kowmey na miesto, kde rastú banánovníky. „Teraz už dokážeme vypestovať čokoľvek,“ hovorí pre agentúru Reuters.
V krajine, ktorej plocha je obývateľná iba na päť percent, takmer celá 74miliónová populácia žije popri rieke Níl a jej delte. Predpokladá sa, že v Káhire, ktorá už teraz patrí k najľudnatejším mestám na svete, bude v roku 2050 žiť dvakrát viac obyvateľov ako dnes.
Vláda preto posmeľuje ľudí, aby sa sťahovali do púšte. V roku 1997 odštartovali projekt Toška, ktorý mal z Egypta urobiť veľkého poľnohospodárskeho exportéra. Do roku 2017 chceli poľnohospodársku pôdu rozšíriť o 40 percent. To je už teraz nereálne. Vo februári 2006 totiž konštatovali, že len štyri percentá plánovanej pôdy prešli obrobením.
V krajine, kde takmer neprší, je pre kultiváciu púšťe potrebné siahnuť na vzácne zdroje vody z Nílu. Mnohí preto projekt kritizujú. Pestovanie plodín v púšti, kde sa voda pre horúce počasie rýchlo vyparuje, je podľa Andersa Jagerskoga, riaditeľa Inštitútu pre vodu v Štokholme, nerozumné. „Z politickej perspektívy to má zmysel pre zamestnanosť, no z hľadiska vody je to neracionálne,“ povedal pre Reuters.
Čína stavia zelený múr
Postup púští trápi i Čínu. Pred siedmimi rokmi si preto zvolili megalomanský projekt, keď začali s výstavbou takzvaného Zeleného múru. Bariéru stromov dlhú 700 kilometrov naprieč provinciami Vnútorné Mongolsko, Che-pej a Šan-si plánujú postaviť do roku 2010. Doteraz však púšť nepokorila, iba jej postup spomalila.
;)
