BANSKÁ BYSTRICA. Primátor Banskej Bystrice Ivan Saktor sa chystá spochybniť vlastníctvo domu kultúry a dosiahnuť, aby budovu od odborárov mohlo kúpiť mesto.
Spor medzi bývalým prezidentom slovenských odborov Ivanom Saktorom a šéfom Odborového zväzu KOVO Emilom Machynom o banskobystrický domu kultúry sa začal, keď Saktor prejavil záujem kúpiť od odborárov pre mesto túto budovu.
Primátor po dohode so základnou odborovou organizáciou v Banskej Bystrici ohlásil, že kúpi bývalú socialistickú dominantu Námestia slobody. Hovoril o júlovom termíne podpísania zmluvy.
Saktor spochybňuje majiteľa
Situáciu skomplikovala odborárska centrála KOVO, ktorá vypísala na predaj domu kultúry výberové konanie. Machyna povedal, že už rokuje s vybraným kupcom o detailoch kúpnopredajnej zmluvy.
Saktor tvrdí, že vlastníkom domu kultúry nie je OZ KOVO, a teda nemôže ani rozhodovať o tom, komu budovu predá. Podľa neho je konanie KOVO protiprávne a sporné vlastníctvo chce riešiť aj s pomocou právnikov. „Majiteľom je ten, kto je zapísaný na liste vlastníctva. V katastri je zapísaná bývalá Odborová organizácia ZVT. Mesto v dobrej viere vstúpilo do rokovania s majiteľom. Zväz určil len vnútorným predpisom, že majiteľ nemôže rozhodovať o vlastnom majetku. Myslíme si, že je to protiústavné,“ povedal primátor Banskej Bystrice.
Šéf KOVO Machyna zatiaľ nezverejnil meno víťaza súťaže ani cenu, za ktorú dom kultúry predá. „Pán Saktor môže mať svoj názor, ale nemá oporu v zákone.“
Saktor má opačný názor. „Máme viac možností. Napríklad spochybnenie kúpnopredajnej zmluvy a majetkovej podstaty. Vieme to napadnúť.“
Mesto vyvinie ekonomický tlak
Ďalšou možnosťou sú podľa primátora ekonomické nástroje. Väčšia časť pozemku pod budovou patrí mestu. Saktor povedal, že ten, kto kúpi dom kultúry, bude v jednej z najdrahších lokalít mesta platiť komerčný nájom za pozemok. Pripúšťa aj ďalšie obmedzenia pre majiteľa kultúrneho domu.
„Ak by chcel dom kultúry robiť predajné trhy, povolenie mu určite nedáme. Chceme, aby sa tam robila kultúra.“
Dom kultúry mesto plánovalo kúpiť za 20 až 30 miliónov korún. Do rekonštrukcie by muselo investovať ďalších približne 150 miliónov. Časť prostriedkov plánovalo získať z fondov Európskej únie.
