Mnohým sú už tieto pojmy známe, o využitie slnečnej energie sa stále viac zaujímajú aj ľudia bývajúci v rodinných domoch, aj nájomníci panelových obytných domov. Solárny článok na streche domu už nikoho neprekvapí, naopak - veľmi často sa s ním ráta už v projekte domu. A nemusí to byť práve inteligentný dom, ktorý je integráciou špičkových technológií. V tých oblastiach Slovenska, kde je dostatok slnečných dní, má táto investícia už pomerne rýchlu návratnosť (okolo štyroch až piatich rokov). Tieto solárne články sa však využívajú len na výrobu úžitkovej teplej vody - tej dokážu vyrobiť dostatok, na teplú vodu do vykurovacieho systému v zimnom období však už nestačia.

Solárny kolektor namiesto fasády

Obyvatelia panelových domov to majú ešte o kúsok komplikovanejšie - môže sa im stať, že strecha ich domu neposkytuje dostatok priestoru na inštalovanie potrebného množstva slnečných kolektorov - pri umiestňovaní kolektorového poľa totiž prekážajú rozličné stavebné prvky (strojovne výťahov, vyústenia vetracích sústav, antény, reklamné pútače a podobne). Niekedy sa preto nedá nadimenzovať solárna sústava s požadovaným výkonom.

Dnes sa už dokážu architekti a projektanti vyrovnať aj s týmto problémom: kolektory nemusia byť na streche, často sa dajú umiestniť aj na iné, dokonca vhodnejšie miesto. A stávajú sa integrálnou súčasťou architektonického riešenia domu. "Je potrebné hľadať spôsob zakomponovania solárnych kolektorov do existujúceho tvaru budovy, alebo nimi vytvoriť tvar, ktorý budove dodá nový architektonický rozmer, prípadne poslúžia priamo ako funkčný prvok na budove," píše sa v článku Tomáša Matušku z Českej technickej univerzity na portáli www.tzb-info.cz. Ako príklad takejto integrácie uvádza Matuška solárne kolektory využité ako tieniace prvky nad oknami, alebo ako zastrešenie vstupného vchodu do budovy. "Výhodou použitia solárnych kolektorov pre zatienenie okien je, že slnečná energia, ktorá by spôsobovala nežiaducu tepelnú záťaž miestnosti, je "odtienená" a zároveň využitá na prípravu teplej vody," pokračuje v rovnakom článku Matuška. A uvádza aj ďalšie zaujímavé príklady: solárne kolektory zakomponované do fasády ako výplne zábradlia na lodžiách, dokonca integrácia solárneho kolektoru do obvodového plášťa budovy. "Takéto využitie kolektorov rozširuje funkciu solárnej sústavy o ďalšie funkcie - napríklad ochranu fasády proti atmosférickým vplyvom," upozorňuje Matuška.

Integrácia kolektoru do zatepľovacieho systému budovy naviac zvýhodňuje solárnu sústavu aj ekonomicky, pretože má menšie straty do okolia a koncept energeticky stratového plášťa budovy sa posúva ku plášťu budovy, ktorý je zdrojom energie.

Matuška tiež upozorňuje na to, že umiestnenie kolektora na fasáde domu vedie síce k zníženiu ročnej dopadajúcej slnečnej energie, ale profil ožiarenia v priebehu roka je oveľa vyrovnanejší ako profil ožiarenia strešného kolektora so sklonom 45 percent a lepšie tak zodpovedá napríklad potrebám na prípravu teplej vody. Fotovoltaické články sú o stupienok vyššie ako solárne kolektory – zatiaľ čo solárne články vyrábajú teplo, fotovoltaické články sú schopné vyrobiť priamo elektrickú energiu. Preto sú aj ony realitou a už nie sú obrázkami z verneoviek. Ich dôležitou chybou krásy je ich cena. Ale výskumy napredujú, takže sa dá predpokladať, že sa časom cena týchto zariadení zníži. A pre ľudí, ktorí chcú žiť alebo pracovať v oblastiach, kde nie je zavedená elektrina, sú lacnejším aj administratívne jednoduchším riešením ako náklady na elektrifikáciu.

Tvorcom doposiaľ najúčinnejšieho fotovoltaicého článku na svete je Allan Barnett z univerziy v Delaware. Novú typ využíva technológiu optického rozkladu slnečného žiarenia na niekoľko pásiem s inou hladinou energie. Žiarenie každého z nich je nasmerované na určitý typ fotovoltaického materiálu, ktorý má v danom pásme najvyššiu účinnosť. Táto technológia má navyše tú výhodu, že vyžaduje menšie rozmery než typ, ktorý bol najlepším donedávna. Článok z Delaware má hrúbku porovnateľnú s článkami bežne dostupnými na trhu. Z ekonomického hľadiska je však novinka zatiaľ prakticky nevyužiteľná, pretože sa predpokladá, že výdavky na materiály sú mnohonásobne vyššie než u klasických kremíkových článkov. Tento prototyp bol vytvorený na objednávku americkej armády - vojenský výskum bol však na mnohých poliach začiatkom významných posunov využitia nových objavov aj v civilnej sfére.

Zdroj: Lidové noviny