BRATISLAVA. Len päť dní po prezidentovi Lászlóvi Sólyomovi príde dnes na súkromnú návštevu Slovenska aj predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová.
V Podunajských Biskupiciach sa na pozvanie miestnej organizácie Csemadoku zúčastní na stretnutí rodín vysídlených po vojne do Maďarska.
Sziliovú budú sprevádzať zástupcovia parlamentných strán z Budapešti. V programe je „uzmierujúca“ omša a položenie venca k pamätníku vysídlenia. Pozrú si aj výstavu Never Again (Nikdy viac): 1945 – 48. Výstava putuje po južnom Slovenska. Jej prezentácia pred rokom v Európskom parlamente vyvolala slovenské protesty.
Sziliová dostala pozvanie pred mesiacom, keď ešte slovensko–maďarské vzťahy neboli vyhrotené. „Zvážila však aj posledný vývoj, a aby si nikto nemohol jej prítomnosť zle vysvetľovať, nebude mať na oslavách oproti pôvodnému zámeru politický prejav,“ povedal vedúci Sziliovej kabinetu György Kerényi.
Na rozdiel od Sólyoma neplánuje Sziliová tlačovku ani stretnutie s lídrami SMK.
Kerényi návštevu odôvodnil aj tým, že Sziliová je poslankyňou za okolie Pécsu v južnom Maďarsku, kam boli po vojne vysídlení práve ľudia z Podunajských Biskupíc. Do tejto bratislavskej prímestskej štvrte majú doraziť aj maďarskí vysídlenci a Sziliová sa tak stretne aj s vlastnými voličmi.Nechce nahnevať
„Pani predsedníčka by bola veľmi nerada, ak by túto návštevu ktokoľvek zo slovenskej strany chápal ako politickú provokáciu. Nejde tam, aby nahnevala slovenskú stranu, práve naopak,“ povedal pre SME Kerényi.
6. október je pre Maďarov aj výročím popravy generálov revolúcie z rokov 1848 až 1849. V rámci toho sa dnes na Slovensku koná viac akcií. Na cintoríne Kozia brána v Bratislave bude rečniť bývalý minister zahraničných vecí vo vláde Józsefa Antalla Géza Jeszenszky.
Návšteva prezidenta Sólyoma v Komárne pobúrila slovenskú vládu a premiér Robert Fico po nej hovoril, že nabudúce prezidenta „vykáže do priestoru, kam patrí“.
Predseda parlamentu Pavol Paška nepovažuje Sziliovej krok za šťastný. Sziliová tento týždeň pre deklaráciu o nemennosti Benešových dekrétov odriekla stretnutie s ním. Zároveň povedal, že je pripravený pokračovať v dialógu s maďarskou stranou a so Sziliovou sa stretne najneskôr v novembri na stretnutí Regionálneho partnerstva v Budapešti. Obaja politici mali donedávna výborné vzťahy a iba tento rok sa stretli päťkrát.
„Informovali nás o tom, ale nebudeme sa k tomu vyjadrovať,“ povedal hovorca ministra zahraničia Ján Škoda.
„Súkromnej návšteve nemôžeme zabrániť a ani to nie je potrebné,“ myslí si predseda zahraničného výboru parlamentu za Smer Boris Zala. Návštevu vníma ako pokračovanie neadekvátnej reakcie maďarskej strany na vyhlásenie k dekrétom. Najmä vládni socialisti, ku ktorým patrí Sziliová, by sa podľa neho mali rozhodnúť, či pôjdu európskou cestou, alebo budú „rozmýšľať spiatočnícky o maďarstve v kontexte 19. storočia“.
Politológ Grigorij Mesežnikov si myslí, že návštevu istá časť politického spektra zneužije, aj keby Sziliová nemala žiadne oficiálne vyhlásenia. Paška by mal aj návštevu v Podunajských Biskupiciach, napriek tomu, že ho nepozvali, využiť na pokus o zlepšenie vzťahov. „Mal by vyslať signál, že takéto stretnutie by mohlo byť akýmsi gestom aj zo strany Slovenska.“
Naše vzťahy nemajú obdobu
Pašku považuje za najumiernenejšieho z ústavných činiteľov a pripomína jeho ústretové vyhlásenia voči Maďarsku. Mesežnikova preto jeho nečinnosť prekvapuje. Politológ stav slovensko-maďarských vzťahov považuje za nenormálny, ktorý v súčasnosti nemá v Európskej únii obdobu.
Analytik László Öllős očakáva, že časť politikov využije návštevu na ďalšie rozdúchanie napätia, s čím by Sziliová mala rátať. „Druhá vec je, že ju v súčasnej situácii veľká väčšina maďarskej verejnosti nebude zle hodnotiť,“ odhaduje. Maďarská menšina totiž negatívne vníma deklaráciu k dekrétom, hrozbu obmedzenia národnostného vysielania Slovenského rozhlasu či snahu zaviesť, aby sa aj v maďarskojazyčných učebniciach slovenské miestne názvy písali v slovenčine. „Každé takéto symbolické vyjadrenie spolucítenia budú viacerí vnímať pozitívne, “ dodáva.
