Šprintérka je jednou z kľúčových postáv škandálu s kalifornskou firmou Balco, ktorá dodávala zakázané prostriedky mnohým špičkovým atlétom. Piatich usvedčili, medzi nimi aj expriateľa Marion Jonesovej a otca ich syna, bývalého svetového rekordéra na 100 m Tima Montgomeryho.
Roky vyšetrovaní a súdov
Atlétku začal v roku 2004 vyšetrovať aj americký olympijský výbor. Zakladateľ podvodníckeho laboratória Balco Victor Conte tvrdil i dokazoval – nedovolené prostriedky užívala i Jonesová. Atlétka ho zažalovala. Žiadala odškodné 25 miliónov dolárov.
Včera popoludní mal atlétku vypočuť federálny súd v mestečku White Plains v štáte New York. Washington Post, argumentujúc princípom nezasahovania do procesu, uviedol iba dve vety z listu Jonesovej adresovaného rodine a priateľom. Denník tvrdí, že ho má k dispozícii. „Chcem sa za všetko ospravedlniť. Je mi ľúto, že som vás sklamala,“ citoval Washington Post.
Dopovať začala pred Sydney
Podľa internetovej stránky washingtonpost.com začala Jonesová dopovať v roku 1999. Dva roky vraj užívala „neodhaliteľný“ steroid tetrahydrogestrinón (THG) z produkcie Balca. Jeho účinky odhalili v roku 2003, keď vzorky poskytol antidopingovej agentúre tréner Jonesovej Trevor Graham, ďalší z protagonistov rozsiahlej aféry.
Marion Jonesová pri svojich obhajobách vždy argumentovala množstvom kontrol, ktoré absolvovala. Pred rokom, už ako zhasnutá hviezda, mala pozitívny nález na zakázanú látku erytropoetín (EPO), ale B-vzorka podozrenie nepotvrdila.
Atlétka sa priznala, že súdne spory ju pripravili o všetok majetok, na konte má vraj dvetisíc dolárov.
Hrozí jej päť rokov
Jonesovej hrozí za falošnú výpoveď pri vyšetrovaní federálnymi agentmi až päťročné väzenie a vysoká pokuta. Načasovanie listu, ktorý mal do redakcie Washington Post doniesť jeden z adresátov, naznačuje, že atlétke ide o mierny trest. Podľa www. washingtonpost.com ráta s podmienkou. Odobratiu všetkých úspechov od roku 1999 - dvoch titulov majsterky sveta (1999, 2001), troch zlatých a dvoch bronzových medailí - sa však Jonesová nevyhne.
Raketový štart
Jonesová (32) odštartovala atletickú kariéru raketovo. Juniorská nádej (16-ročná bežala stovku za 11,16 s) však začala odrazu hrať v roku 1995 basketbal. Mala dokonca hrať na OH 1996. Zlomila si však nohu.
K športu sa vrátila až v apríli 1997. Na novú atletickú kariéru ju na severokarolínskej univerzite prehovoril budúci manžel, guliar C. J. Hunter, vtedy aj tréner na škole. Začiatkom augusta v tom roku sa neznáma šprintérka stala senzačnou majsterkou sveta na
100 m v skvelom čase 10,83 s. Hunter skončil kariéru v roku 2001 po dištanci, ktorý dostal za štvornásobný pozitívny nález na nandrolón. Už začiatok kariéry špičkovej šprintérky je z dnešného pohľadu zvláštny. Jonesová dvakrát skúšala na jednom podujatí získať 5 zlatých medailí. Na MS 1999 vyhrala 100 m, získala bronz v diaľke, v semifinále na 200 m sa zranila. Na OH v Sydney vyhrala 100 m, 200 m, v štafete 4 x 400 m, tretia bola v diaľke a štafete 4 x 100 m.
