Moje víkendy vyzerajú úplne inak, keď sú letné mesiace a ako to ja volám, cez rok. Máme to ako študenti. Od septembra do konca júna sa pracuje a cez letné prázdniny je to trocha voľnejšie. Vtedy sa snažím venovať rodine a vyrážať do prírody, najradšej na bicykloch.
Bicyklovanie nás chytilo najmä posledné roky. Ráno vstaneme a ideme sa na dve hodinky povoziť. S manželkou sme typy, ktoré majú rady zmenu, takže vždy ideme niekde inde. Nedávno sme sa napríklad vrátili z Bojníc, boli sme viackrát v Tatrách, kde zvykneme chodiť do Podbanského, do Starého Smokovca, boli sme párkrát v Kremnici. Veľmi radi jazdíme hlavne po vedľajších chodníčkoch a v lese. Cestám sa snažíme vyhýbať.
No a v zime chodíme lyžovať. Teraz, keď máme malé deti, sa to síce príliš nedá. Predtým sme mali taký zvyk, že sme sa jednoducho vybrali autom a išli hocikam. Zastavili sme, ubytovali sme sa, pozreli po okolí a vybrali sme si nejaký kopec a povedali, tak tam ideme zajtra na túru. Manželku to síce veľmi nebavilo, ale pri mne nemala inú možnosť. Teraz to už berie v pohode.
A v mnohom sme si podobní. Ja veľmi rád skúšam niečo nové, rôzne aktivity a športy. Tieto veci by som si nerád nechal ujsť. Ona by sa tiež dala nahovoriť na hocičo. V lete videla nejaký dokument a povedala, že by si pokojne vyskúšala potápanie v klietkach so žralokmi. Ja som si potápanie skúsil, síce bez žralokov, no príliš ma neoslovilo.
Čo sa mi však páčilo, bol zoskok padákom. Skúsila si to aj manželka a bol to pre nás úžasný zážitok. Skáče sa zo šyritisícmetrovej výšky. Letíte voľným pádom, ktorý trvá asi tridsať sekúnd a padák sa otvorí asi v tisícpäťstometrovej výške. Na strach nie je čas, aj keď predtým som mal trocha divné pocity. No keď už došlo k zoskoku, tak som si to užíval. Je to taký silný zážitok, že prebije všetky iné vnemy. Keď sa padák otvoril, bolo mi skôr ľúto, ako rýchlo som bol na zemi. V týchto veciach som taký "konečný". Keď sa pre niečo rozhodnem, potom sa už nebojím. Keď sa mi má niečo stať, tak sa stane.
Nedávno som zažil jeden zaujímavý víkend, keď som si prvýkrát vyskúšal malé motorové lietadlo. Zatiaľ ako spoluletec. Veľmi sa mi to zapáčilo. Až tak, že si plánujem urobiť pilotný preukaz. Mal som v ňom väčší pocit istoty ako vo veľkom lietadle a páčilo sa mi, že si ten let môžete korigovať, že to mám celé pod kontrolou.
No a čo ma najviac baví, je turistika. Odmalička. Pokojne by som chodil po horách aj dvanásť hodín denne. Keď vidím nejaký kopec, veľmi ma to láka
vyjsť si hore, a to čo najrýchlejšie. Keď sme boli s partiou SOS na Kriváni, vybehol som si to a ostatných som stretol na ceste hore, až keď som sa vracal. Potom som ich dole ešte šesť hodín čakal. Vzťah k horám a turistike vo mne paradoxne vyvolali pionierske tábory, a to napriek tomu, že nemám rád žiadne kolektívne záležitosti. No na tieto tábory mám úžasné spomienky, lebo sme mali vynikajúcu vedúcu. Budovala v nás lásku k prírode a mali sme ju veľmi radi. Chodili sme do Vysokých Tatier a boli sme tam aj dva-tri týždne. Neskôr sme s chalanmi robili dosť šialené túry. Išli sme napríklad z Tatranskej Lomnice na Rysy a vrátili sme sa na Popradské pleso. To je osemnásťhodinová "prechádzka". Je to v nás zakorenené, chodiť po horách je geniálny pocit. Budem to určite budovať aj vo svojich deťoch.
Lákajú ma aj pamiatky. Keď som bol malý, s otcom, ktorý je historik, sme sa dosť nachodili po hradoch a zámkoch.
V lete som vždy trocha spomalený. Preradím zo šestky na jednotku, ale ako sa blíži september, pomaly sa zase dostávam do kolobehu. Teraz, cez "normálny" rok, vlastne víkendy nemám. Som síce doma viac ako v bežný deň, ale minimálne do tretej robím. Väčšinou niečo pripravujem alebo píšem. Tento životný štýl mi vyhovuje. Moja práca je flexibilná, treba rýchlo reagovať a to ma neskutočne baví. Rád veľa robím a rád robím rôzne veci.
No a keby som mal možnosť ísť sa niekde zašiť, tak by to boli severské oblasti, napríklad nórske fjordy. A tiež by mohlo byť zaujímavé prežiť leningradské biele noci.
(zš)
