Otto Špaček začínal v československom letectve v leteckom pluku M. R. Štefánika. Po 15. marci 1939 opustil rozdelenú a poníženú republiku a pridal sa k tým, čo sa do Československa chceli vrátiť ako víťazi. Po úteku do Poľska putoval do Francúzska. Po jeho porážke v júni 1940 prijala československých vojakov Veľká Británia. Tam Špaček vstúpil do RAF, ktoré vytvorilo samostatné československé perute. Bojoval nad Britániou, západnou Európou a v júni 1944 aj nad inváznymi plážami v Normandii. Priznané má dva zostrely nepriateľských lietadiel.

Príliš sa tak neodlišoval od stoviek ďalších a rovnaký bol aj jeho osud po vojne. Komunisti vnímali odbojárov zo Západu ako nebezpečenstvo, pretože sa príliš nakazili myšlienkou demokracie. Mnohí z nich to pochopili a stihli z Československa utiecť. Špaček k nim patril. Keď mu komunisti odobrali hodnosť a práva dôstojníka, emigroval a viac ako 40 rokov žil v Kanade.

Úplnej rehabilitácie sa Špaček dočkal v roku 1991, keď mu udelili hodnosť brigádny generál.

Zomrel len rok na to ako ďalšie legendy českého a československého letectva František Fajtl a František Peřina a paradoxne len dva týždne po tom, ako v Piešťanoch zomrel Slovák Ján Režňák. Eso vojnového slovenského štátu s 32 zostrelmi na východnom fronte.

(rp)