l to isté už iba jeho krajan Carl Lewis v skoku do diaľky. Alfred Adolf Oerter zomrel na zyhanie srdca.V roku 1964 nepodpísal Oerterovi zamestnávateľ z newyorského centra Národného úradu pre letectvo a kozmonautiku (NASA) svojmu špičkovému programátorovi Alovi Oerterovi predĺženú dovolenku. Veru tak, tento športovec bol počas svojho športového života čistý amatér a romanticky trval na tejto forme športu.

Američania rozbiehali program Apollo. Športová verejnosť si však diskárovu účasť na jeho tretej olympiáde v Tokiu 1964 doslova vynútila. Odcestoval so zaseknutým nervom v krčnej chrbtici. Z dvoch uterákov a koženého opasku si spravil spevňujúci korzet. Sústredil sa na jeden hod. Bol víťazný. To bolo typické.

Hrdina poslednej šance

"Vžijem sa do úlohy hrdinu, ktorý stráca pôdu pod nohami. Mám poslednú šancu. Využijem ju a zvíťazím," napísal si začínajúci atlét do denníka na strednej škole na Long Islande. Ešte nevedel, že tieto slová sa stanú jeho športovým osudom. Venoval sa behom na stredné trate. Raz pred neho dopadol disk. Hodil ho späť dĺžkou, ktorá sa blížila k rekordu školy. Zrodil sa diskár, najlepší v histórii.

Život poskytol synovi nemeckého otca a českej mamy z newyorského Queensu hrozbu poslednej šance viackrát. Úplne zdravý vyhral iba prvú olympiádu v Melbourne 1956. Mal dvadsať, prvý raz cestoval do zahraničia. Bol držiteľom jediného rekordu - univerzitného medzi atlétmi prvých ročníkov. Štipendium na kansaskej univerzite dostal pre mimoriadne matematické schopnosti, nie športové.

Rýdzi amatér

Oerter neznášal veľkú spoločnosť. Až na stredoškolské začiatky nemal trénera. Pripravoval sa svojsky ba čudácky. Predstavoval si preteky. Na plochu si položil značky, kam by mali dohodiť jeho súperi. Hádzal ako na súťaži. Po každom pokuse sa išiel pozrieť, koho prekonal. "Som na druhom, treťom mieste?" rozmýšľal a tváril sa, že súťaží pred plnými tribúnami. Tak ho opísali viacerí známi autori literatúry faktu. Po súťaži v Melbourne vyhlásil: "Neodídem z diskárskeho kruhu, kým nezískam päť zlatých." Bol veľmi blízko.

Do olympijských hier v Ríme 1960 chýbalo pár mesiacov, keď vodič kamióna narazil vo veľkej rýchlosti do Oerterovho auta. Diskár preletel predným sklom. Skončil dolámaný s odporúčaním: tri mesiace na lôžku, bez pohybu. Mesiac pred olympiádou už hádzal. V Ríme vyhral druhé zlato. Zoslabnutý, po niekoľkých tréningoch.

V roku 1960 Oerter skončil univerzitu a naplno sa venoval povolaniu. Bol macher na počítače a disk bol zábavou na voľné chvíle. Svoju tréningovú pantomímu si vždy odohral na malom ihrisku longislandského internátu, kde začínal.

Aj v Mexiku 1968 hádzal s korzetom spevňujúcim krk. "Pre vrhača nemôže byť horšie počasie ako upršané. Navyše môj pohyb v kruhu bol obmedzený. Musel som sa sústrediť na jeden hod. Opäť mi pomohol môj štýl prípravy," opisoval posledný triumf.

Oerter mal štyri zlaté. Už nik nepochyboval: diskár, ktorý sa pred olympiádou nejavil ako favorit, vyhrá opäť. V marci 1971 sa však nečakane rozhodol: "Vzdávam to." V období mníchovskej olympiády 1972 bola coubertinovská myšlienka amatérskeho športu už iba na papieri.

Rekord po štyridsiatke

Svoj sen však naplniť chcel. Vrátil sa k športu. V roku 1980 si utvoril senzačný osobný rekord 69,46 metra. Dosiahol ho v 43. rokoch! Američania však napokon olympiádu v Moskve bojkotovali. V tom čase pri filmovaní pre televíziu hodil neoficiálnych 74,67 metra. Svetový rekord Nemca Jürgena Schulta je 74,08 metra (z roku 1986).

Oerter sa nevzdal. Náčinie mu stále lietalo ďaleko, chcel sa zúčastniť na americkej kvalifikácii pred OH 1984. Mal štyridsaťsedem. Zranil si achilovku. Američania ho z úcty nechali niesť národnú vlajku. "Prvé zlato bolo najprekvapujúcejšie, druhé najbolestnejšie, tretie najťažšie, štvrté mi prinieslo najväčšie zadosťučinenie," hodnotil triumfy. Vždy chcel víťaziť. "Mám radosť z nového obleku, prívetivej manželky, úspechu v práci. Nič však nemôže zatieniť eufóriu zo športového úspechu," citovali na internete americkí atléti legendu po vlaňajších oslavách Oerterovej sedemdesiatky.

Maliar s chorým srdcom

Jubileum si vtedy uctil celý atletický svet. Jeho obrazy vystavovali súčasne v newyorskom Athletic clube i v budove OSN. Oerter sa vypracoval na špičkového maliara s abstraktným štetcom. Maľby dvoch diskov spájajú vedeckú presnosť i krásu športového pohybu. Sú akoby pohľadom na planétu Zem z výšky. V aukčnom dome Christie's mali vyvolávaciu cenu pol milióna dolárov.

Vlani v decembri pozýval do galérie vo floridskom Fort Myers, kam sa presťahoval s manželkou Cathy a rodinami oboch dcér, na výstavu Ďalší krok dopredu. Pred desiatimi rokmi odmietol transplantáciu srdca, pred štyrmi ho vyhlásili za klinicky mŕtveho. Oerter kráčal ďalej do posledného dychu.

• Prvé olympijské víťazstvo v disku prišlo v roku 1956.
• Pred olympiádou v roku 1960 takmer zomrel pri autonehode, napriek tomu vyhral. Posledný, štvrtý titul pridal v roku 1968.
• V roku 1980 si po návrate k športu utvoril senzačný osobný rekord 69,46 metra.
• Venoval sa úspešne abstraktnej maľbe, vlani jeho obrazy vystavovali aj v budove OSN.