Superman je Slovák

Od roku 1968 žije vo Švajčiarsku. Kedysi bol kráľom bratislavských kúpalísk - tak naňho spomínajú rovesníci. To pre jeho vypracovanú svalnatú postavu. Nebol však len úspešným kulturistom, rysovala sa mu tiež sľubná filmová kariéra. Na Barandove a možno aj v Hollywoode. Ktovie, akoby sa všetko bolo vyvinulo, keby sa politický vývoj v Československu bol uberal iným smerom. Po potlačení Pražskej jari si JURAJ VIŠNÝ zvolil iný osud. A neľutuje.

Kdo chce zabít Jessii je názov filmu režiséra Václava Vorlíčka a scenáristu Miloša Macourka z roku 1966, ktorý dnes patrí už k českej filmovej klasike. S inými je nezameniteľný, ožijú v ňom totiž komiksové postavy. Docent Beránková, teda Dana Medřická, vyvinie prístroj, vďaka ktorému je možné nahliadnuť do snov a zároveň preparát, ktorý po aplikácii mení sny podľa potreby. Ctižiadostivá Beránková však nepočíta s vedľajším účinkom preparátu, a tým je skutočnosť, že sa sny zhmotňujú. Jej manželovi Jindřichovi - Jiřímu Sovákovi, sa jednej noci sníva o komikse Káju Saudka, a tak sa stane, že jeho snoví hrdinovia začnú behať po svete. Medzi nimi sporo odetá vedkyňa Jessie - Olga Schoberová, pištoľník Karel Effa a Superman. A práve s ním sa spája prekvapenie. Ani tí, čo tento film dobre poznajú, možno netušia, že Supermana si tu popri českých hereckých hviezdach zahral Slovák, neherec, Juraj Višný. Slovenský Superman, žijúci s manželkou už roky pri Zürišskom jazere, navštívil nedávno Bratislavu, aby tu spolu s ostatnými spolužiakmi z gymnázia oslávili ich spoločné sedemdesiate narodeniny. Prihlásil sa nám po tom, ako ho bývalý bigbiťák Juraj Šebo upozornil, že sa objavil na Puskailerovej fotografii uverejnenej v našom S-Magazíne na tému 60. rokov.

Kulturistom z ctižiadosti

"Keď chystali ten film na Barandove, potrebovali nejakého 'trošku' urastenejšieho muža. Pýtali sa na Zväze telovýchovy v Prahe a dostali vyše dvesto mien. Tým dvesto ľuďom napísali, ja som tiež dostal list s otázkou, či by som mal záujem hrať vo filme. Tak som odpísal, 'že som za každú srandu'," spomína Juraj Višný na herecké začiatky.

Znie to neuveriteľne, ale budúci Superman nemal na kulturistiku žiadne predpoklady - bol typický astenický typ. Na svojej kondícii začal pracovať v roku 1956. "Hral som vtedy volejbal a vybrali ma do národného mužstva juniorov Slovenska. Tréner robil fyzické testy, museli sme robiť aj kliky. Ja som neurobil ani desať. Bol som vysoký 186 centimetrov, ale veľmi tenký. Silu som nemal a výdrž tiež nie. Spoluhráči sa mi smiali a tréner ma tiež zvozil, že takto to nejde. To ma tak dožralo, že som začal robiť kliky doma a robil som ich, kde sa dalo. Nakoniec som denne robil až dvetisíc klikov. A to začalo byť vidieť. Bola to ctižiadosť."

Mal spolužiaka, ktorého strýko žil v Amerike a vždy mu posielal balíky. Raz mu poslal "bodybuilding" časopis. "Pýtal sa ma: Nechceš ho? Ja som povedal: Samozrejme, čo chceš za to? Známky? Vtedy sa takéto veci vymieňali. V tom časopise bol aj Steve Reeves, jeden z najlepších kulturistov šetkých čias a obľúbený herec.. Mal úžasnú charizmu a bol ozaj elegantný, ohromne sympatický. Mne sa ho podarilo spoznať v Luzerne vo Švajčiarsku v roku 1972, bol to fakt ohromný človek. Hral aj vo filme Romulus a Remus a v mnohých talianskych tzv. 'sandálovych filmoch'."

Tak prišiel Juraj Višný tvrdým tréningom k ozajstným svalom. No kulturistika bola vtedy u nás naozaj v plienkach. Nebolo dostať náčinie na cvičenie, neexistovali fitnescentrá, neboli tréneri, ani rozpisy, čo treba jesť.

Americký šport

Hoci dnes je cvičenie v móde a do posilňovne chodí kdekto, vtedy sa na kulturistov hľadelo ako na vyznavačov kapitalistického spôsobu života, bol to skrátka americký šport. "Médiá to veľmi odsudzovali. Vraj je to nafukovanie svalov, hlavy máme vykradnuté - veľmi nepríjemné veci sme o sebe počuli. Aj bezpečnosť nás chodila kontrolovať." Cvičili v jednej veľkej sušiarni. "Chlapci boli veľmi šikovní, doslova na kolenách sme si vyrábali činky. Kulturistike sa od začiatku venovali hlavne vysokoškoláci, tí to vedeli nakresliť, ale medzi nami boli aj remeselníci a tí to zasa vyrobili. Rád spomínam na tie časy. Spájalo nás ozajstné priateľstvo. Cvičili sme na Belehradskej, ja som býval neďaleko na Legionárskej. Každý si myslí, že sme boli súperi. Ale my sme boli v prvom rade kamaráti. Jeden druhému sme priali. Boli to iné športové vzťahy, ako sú dnes. Chodievali sme do 'pekáča', na čaj o piatej, na rôzne hudobné programy, na Lýru, aj na filmy, v lete zasa na hradný amfiteáter. To bolo úžasné. A chodili sme sa kúpať na Zlaté piesky, aj do cudziny - boli sme spolu v Poľsku, Bulharsku, chystali sme sa do Rigy. Všetci chlapci mali aj dievčatá, všetko sme podnikali pekne spolu."

Tri litre mlieka, desať vajec

Snažili sa síce dodržiavať správnu životosprávu, ale ich predstavy o zdravej výžive boli veľmi naivné. "To, čo prišlo na stôl, sa jedlo. Hovorilo sa napríklad, že ak chce niekto pribrať, zväčšiť svoje svalstvo, musí jesť veľa zmrzliny. Neskôr sa odporúčalo vypiť denne tri litre mlieka, zjesť desať vajec. Začiatkom 70. rokov sa zase propagoval tvaroh. A potom zrazu prišli drogy, doping. To je to najhoršie čo môže byť. My sme drogy nepoznali, vedeli sme len o anabolikách, ale to bolo pre nás tabu."

Bolo to obdobie sladkej nevedomosti. "Robili sme ohromnú chybu, lebo sme si mysleli, že čím viac cvičíme, tým budeme lepší. Cvičili sme šesťkrát do týždňa, tri a pol hodiny, každý deň. To sa dnes už nerobí." Pritom, každý robil sám sebe trénera. A keď sa to spočítalo, nadvíhali až 35 - 40 ton za tréning.

Jurajovi Višnému sa zdá, že časy sa v mnohom zmenili a, bohužiaľ, aj k horšiemu. Zmenil sa vzťah k športu, muzika, ľudia menej dbajú o svoj vzhľad. A o medziľudských vzťahoch ani nehovorí. "Korzo v Bratislave, to bolo niečo úžasné. Tam sa stretávali ľudia bez dohovoru. Nemal si čo robiť, tak si išiel na Korzo. A určite si niekoho stretol a niečo sa podniklo alebo sa debatilo. Mladí sa chceli ukázať, prišli vždy pekne vyobliekaní. Zmenil sa vkus a vzťah k estetike. My sme mali radi melodické skladby, romantické alebo rokenrol. Elvis, Buddy Holly, Ricky Nelson."

Koniec Pražskej jari

Film ho lákal, známi českí herci ho medzi seba výborne prijali. V roku 1968 si zahral vo filme Objížďka, kde jeho rolu po česky nahovoril Josef Bek.

No potom prišli Rusi. "To bol pre mňa šok," spomína. "Pražská jar bola úžasná nádej. Spomínam si na 21. august. Bolo to, ako keby som dostal jednu po hlave."

Navyše, manželka bola práve s dcérou na dovolenke v Krkonošiach, cez ROH (Revolučné odborové hnutie - poz. red.). Nevedel, čo sa s ňou deje. Napokon odišli do Viedne a odtiaľ do Zürichu. "Môj starý otec a mamka boli Rakúšania. Mama bola veľmi smutná, že odchádzame, prosila nás, aby sme nešli veľmi ďaleko. V štyridsiatom ôsmom, keď bol u nás tiež prevrat, sa aj oni s nevlastným otcom rozhodovali, že odídu do Švajčiarska. Boli už na hlavnej stanici v Bratislave, keď sa vraj mama rozplakala a vrátili sa domov.

Vo Švajčiarsku sa Juraj uchytil ako architekt, no s filmom a aktívnou pretekárskou kulturistikou bol koniec. Hoci pred príchodom Rusov sa už pripravovala americká verzia Jessie. "Vorlíček aj Macourek boli v Amerike u producenta, na jeseň sa malo začať nakrúcať v New Yorku. Tri komiksové figúry - pištoľníka, Jessie a Supermana, sme mali hrať my traja, teda ja, Effa a Schoberová, a namiesto Medřickej a Sováka mali vraj hrať Shirley McLainová a Jack Lemmon. Všetko sa zrazu zmenilo. Ktovie, ako by sa bol vyvíjal môj život, keby sa to bolo uskutočnilo. Vždy som si vtedy hovoril: čo z toho mám, že hrám vo filme a som trochu známejší, no pre rodinu nemám skoro nijaký čas. Chcel som radšej pekne žiť s rodinou. A to sa mi vo Švajčiarsku splnilo," vraví Juraj Višný. Cvičenie patrí dodnes do jeho životného štýlu, telo musí byť v pohybe. "Nesmie hrdzavieť," hovorí bývalý kulturista, ktorý sa osobne pozná aj so Sylvesterom Stallonom.

Hoci sa kariéra v Hollywoode nekonala, Juraj Višný je so svojím životom veľmi spokojný. Je veriaci. "Rád idem do každého kostola, ale najradšej, keď je prázdny. Vtedy si tam sadnem a môžem rozjímať. Na omše chodím, len keď sa vyskytne mimoriadna príležitosť. Modlím sa každý večer pred spaním a zrekapitulujem si deň, že čo som urobil dobre a čo zle."

Tituly a ocenenia, ktoré si Juraj Višný najviac cení

titul absolútneho víťaza na prvej oficiálnej kulturistickej súťaži v Československu a Veľkej ceny Mladej gardy v Bratislave (1964)
titul absolútneho víťaza na prvých majstrovstvách Československa v kulturistike v PKO v Bratislave (1968)
víťaz prvých dvoch ročníkov ankety čitateľov časopisu Štart o najlepšieho kulturistu ČSSR (1966 a 1967)
ocenenie zlatou medailou v roku 2006 od prezidenta EFBB Rafael Santonja

Od roku 1968 až do roku 1992 bol Juraj Višný vyškrtnutý zo všetkých tabuliek a oficiálne pre Československo neexistoval.

Juraj Višný v roku 1968 a účastníčka miss ČSSR. Foto Laco Bielik

Juraj Višný na svojom obľúbenom skútri Cezeta. Foto Jaro Pecha.

Juraj Višný si ešte zahral vo filme Objížďka z roku 1968 a po česky ho
nahovoril Jozef Bek. Vo filme hrali aj Jiří Sovák a Vlasta Chramostová. Na fotografii s Lenkou Fišerovou.
FOTO Josef Vitek