Z Európskej centrálnej banky znovu vyšli signály, ktoré môžu naznačovať, že euro ešte nemáme úplne vo vrecku, hoci v plnení kritérií sme na tom veľmi dobre.
BRATISLAVA. Signálov, že s naším vstupom do eurozóny to nebude až také ľahké, pribúda. Cíti to aj premiér Robert Fico. Ten už viackrát naznačil, že pri hodnotení, či máme na to, aby sme zaviedli euro, zaváži okrem ekonomiky aj politika. „Politické kritériá nikto nedá na papier, ale počúvame ich,“ povedal tento týždeň po rokovaní vlády.
Signály, že euro ešte nemáme vo vrecku, hoci s maastrichtskými kritériami sme na tom dobre, nedávno vyslali šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Trichet a eurokomisár pre menové záležitosti Joaquín Almunia. Tí nám odkázali, že kritériá na zavedenie eura musíme plniť udržateľne, teda nielen na krátko v čase vstupu do eurozóny.
Eurostat navyše prišiel s tým, že si budeme musieť prepočítať rozpočet. Tento týždeň dvaja členovia Bankovej rady ECB na konferencii vo Frankfurte nad Mohanom naznačili, že prirýchle zavedenie eura by mohlo byť škodlivé pre kandidujúcu krajinu aj eurozónu.
Musí to byť obojstranne výhodné
Člen výkonnej rady ECB Jurgen Stark na konferencii povedal , že chudobné krajiny eurozóny ako Grécko, Portugalsko alebo Španielsko mali oveľa viac času, aby sa prispôsobili eurokritériám ako nové členské štáty, čo vstúpili do Európskej únie po roku 2004. „Udržateľná úroveň ekonomickej konvergencie je v záujme oboch – kandidujúcej krajiny aj eurozóny,“ cituje Starka portál Euobserver. Starkov kolega Lorenzo Bini Smaghi zas povedal, že mnohé štáty už splnili nominálne maastrichtské kritériá – teda primeraný dlh, deficit verejného rozpočtu, úroky a infláciu – ale stále existujú priveľké rozdiely v ekonomickej úrovni medzi starými a novými členmi.
Člen Bankovej rady Národnej banky Peter Ševčovic tvrdí, že únia nám zatiaľ vôbec nedáva najavo, že nás v eurozóne nechce. „Za posledné týždne som absolvoval niekoľko stretnutí so zástupcami ECB aj Európskej komisie, ale žiadne odmietavé signály ohľadom eura som pri rozhovoroch nedostal,“ povedal člen Bankovej rady Národnej banky Ševčovic.
Slovenský veľvyslanec v Bruseli Maroš Šefčovič, ktorý bol na tej istej konferencii ako Stark a Shmaghi, povedal, že členovia výkonnej rady ECB nehovorili o Slovensku. „Bolo to orientované na pobaltské krajiny, nie na nás.“ Pripustil, že nás budú posudzovať prísnejšie, ako tých, čo sa už do eurozóny dostali.
Ľuďom v Bruseli a vo Frankfurte nejde do hlavy, že máme nezvyčajne vysoký hospodársky rast a inflácia nám klesá. To nemalo ani Slovinsko, ktoré ako prvá postkomunistická krajina zaviedlo euro. Rozdiel oproti Slovincom je aj v tom, že máme voľnejší menový kurz, ako mali oni. „Sme prvá krajina, ktorá ide s týmito charakteristikami do procesu posudzovania. Je prirodzené, že sú opatrnejší a vnášajú sa tam aj nové prvky,“ povedal Šefčovic. Dodal, že „o vstupe do eurozóny rozhodnú najmä ekonomické kritériá“.
Torres: Politiku neposudzujeme
Politické kritériá úplne vylúčila aj hovorkyňa komisára Almuniu Amelia Torres. „Komisia vždy hodnotila a bude hodnotiť krajinu prísne podľa maastrichtských kritérií a politika v tom nezohráva nijakú úlohu,“ povedala nám Torres.
To, aby sme kritériá plnili dlhodobo a nie iba pri vstupe, bude pri hodnotení dôležité. „Treba splniť kritériá udržateľne a nie jednorazovo a podvodom. My si myslíme že ich korektným spôsobom splníme,“ povedal člen Bankovej rady Národnej banky Ševčovic.
Ekonóm Ľudovej banky Vladimír Vaňo si však myslí, že „definícia toho, čo sa považuje za udržateľné plnenie inflačného kritéria, ako aj udržateľné plnenie rozpočtového kritéria, však predstavuje jedno z vážnych rizík slovenskej kandidatúry“.
