Ak by sme sa na jar budúci rok dozvedeli, že do eurozóny nás nevezmú, na ako dlho by to znamenalo stop?
„To je v tejto chvíli ťažké presne odhadnúť najmä preto, že nevieme, na ako dlho a kam až by sa oslabila koruna. Aj keď oficiálne kruhy popierajú, že by slovenská inflácia významnejšie benefitovala zo silných úrovní koruny v uplynulom období, myslíme si, že tomu celkom tak nie je. Slabšia koruna by teda ešte viac pomohla aj tak očakávanému zvýšeniu inflácie - a to až nad kritérium. Vstup by sa tak odložil s vysokou pravdepodobnosťou o viac ako rok.
Navyše sa pri tomto scenári významne zvyšuje riziko, že pozitívny politický sentiment, ktorý momentálne k euru prevláda, by sa vytratil. Slovensko by sa tak mohlo viac priblížiť českému alebo poľskému euroskeptickému modelu. Zároveň by tento „urazený“ postoj mohol byť spojený s expanzívnejšou fiškálnou politikou, čo by pred voľbami bola dokonca pre vládnuce strany aj preferovaná alternatíva.“
Množia sa vyjadrenia politikov, ktorí hovoria, že v krajinách eurozóny nie sme vítaní. Je na takéto tvrdenia dôvod, alebo ide len o hľadanie výhovorky pre prípadný neúspech?
„Je nepochybné, že kritériá sú prísne. Krajina však momentálne má na to, aby ich s rezervou splnila. Veľké množstvo negatívnych signálov, ktoré k nám prichádzajú, sú následkom nedostatku komunikácie vonku alebo „iniciatívnych“ vyjadrení na domácej pôde. Nemyslíme si, že by Slovensko bolo vítané menej ako pred časom Slovinsko, ktoré taktiež posudzovala Almuniova exekutíva a rovnaké štruktúry v relevantných inštitúciách. Prijatie tu prebehlo pomerne hladko, hoci mu v spĺňaní kritérií nepomáhal taký vysoký ekonomický rast ako dnes Slovensku.“
Je podľa vás možné zároveň presvedčiť o schopnosti prijať euro a popri tom začať s výstavbou diaľnic cez PPP v rozsahu, ako plánuje vláda?
„Je zrejmé, že rozsah, v akom sa PPP plánujú spustiť, významne zvyšuje riziko možných negatívnych dosahov na prijatie eura v prípade, ak by sa výdavky v PPP klasifikovali ako verejné. Logickým kompromisom by bolo začať v malých objemoch.“
Čo by znamenala informácia o tom, že od roku 2009 euro neprijmeme? Čo by to urobilo s atraktivitou krajiny, s úrokmi, s kurzom koruny, s cenami nehnuteľností atď.
„V prvom rade by to bolo premrhanie jedinečnej šance a v nemalej miere aj nákladov podnikového a bankového sektora pripravujúceho sa na zmenu. Nálada investorov je nastavená na prijatie eura. Akákoľvek odchýlka od tohto scenára by znamenala stratu atraktívnosti v ich očiach. To by znamenalo oslabenie našej meny a veľmi vysokú pravdepodobnosť rýchleho rastu úrokových sadzieb.“
Nemyslíte si, že cez argument, aby kritériá boli udržateľné dlhodobo, sa do témy okolo pripravenosti Slovenska vnáša politika?
„Nevnímam, že by to bol posun do politickej roviny. Pravidlá boli od začiatku dvojrozmerné. To znamená, že kritériá sa musia plniť pri vstupe, ale zároveň na udržateľnej báze. Tak bolo posudzované aj Slovinsko a pobaltské krajiny. Je pravda, že udržateľnosť umožňuje viac výkladov a je závislé od komunikácie oboch strán. Je na nás, aby sme ich v dvojstranných rokovaniach presvedčili, že kritériá budeme plniť udržateľne a nie len na krátky čas pri vstupe do eurozóny.“
Autor: ľja, kc
