BRATISLAVA. Vláda zatiaľ pasívne pristupuje k záväzkom, ktoré si pri riešení rómskeho problému dala v programovom vyhlásení, hovorí Laco Oravec z Nadácie M. Šimečku.
Doteraz nesplnila ani sľub, že zadefinuje existenčné minimum či sociálne bývanie. „To sú kľúčové veci, ktoré sa mali urobiť počas prvého roku vládnutia,“ povedal.
Definícia by mohla pomôcť riešiť prípady sťahovania neplatičov, čo sa dialo naposledy v Nových Zámkoch.
„Jasne by sa určila zodpovednosť obcí a štátu. Dnes obce nič neviaže mať napríklad 10 percent sociálnych bytov,“ hovorí Oravec.
Určilo by sa aj primerané nájomné a ako má štát pomáhať nájomníkom, napríklad dotáciou na energie alebo reálnejším príspevkom na bývanie, ktorý je dnes pre rodinu 2350 korún.
Peter Pollák z Inštitútu rómskej verejnej politiky hovorí, že vláda sľubovala aj povinnú predškolskú dochádzku. „Pre Rómov má toto opatrenie obrovský význam, pomáha prekonávať bariéry, ktoré bránia rómskym deťom byť úspešnejšími.“
Odpočet urobili tie isté organizácie, ktoré po voľbách zverejnili výzvu na rokovanie, stretli sa s ministrami a vicepremiérom pre menšiny Dušanom Čaplovičom a pomohli vládny program tvoriť.
Čaplovič včera na kritiku odmietol reagovať, zvolá vlastnú tlačovú besedu.
V budúcnosti chcú organizácie vyhodnotiť aj vplyv opatrení. Stanislav Daniel z inštitútu upozornil, že často pretrvávajú praktiky, ktoré nie sú úspešné.
Autor: haj
