Vzťahy s Maďarskom sa, podľa zahraničnopolitických analytikov dostali na najhoršiu úroveň za posledné roky. Jedinou možnosťou, ako ich trvalo vyriešiť, je vraj veľké gesto.
BRATISLAVA. Zlá úroveň vzťahov s Maďarskom sa od minulého leta dostala na svoj vrchol, myslí si bývalý veľvyslanec v USA Martin Bútora. Nacionalistické nálady sa podľa neho posilnili v strednej Európe, v Maďarsku aj na Slovensku.
„Faktom však je, že v Maďarsku nie je vo vládnej reprezentácii strana, ktorej časť predstaviteľov by takýto radikálny nacionalizmus uplatňovala,“ povedal Bútora.
Národné témy škodia
Bútora hovorí, že navyše sa do popredia dostali témy ako deklarácia ku Kosovu, Benešove dekréty, zákon o Hlinkovi či pripravovaný dokument k černovskej tragédii.
„Priveľa pozornosti sa venuje týmto témam, a to za situácie, keď má Slovensko iné vážne problémy.“ Podľa Bútoru kapacity, potenciál a čas mnohých politikov sú v dôsledku zavalenia týmito témami nadmerne zaťažené. „Toto neplatí pre žiadnu inú krajinu Európskej únie. Niečo také môže človek vidieť len v niektorých balkánskych krajinách.“
Analytik kritizoval aj úroveň jazyka, ktorý slovenskí politici používajú v tejto situácii. „Ficova reakcia nebola štátnická a obávam sa, že jazyk, ktorý použil, je jazykom 40., 50. a 70. rokov a režimov, ktoré vtedy fungovali,“ povedal Bútora.
Analytik Péter Hunčík si myslí, že okrem vplyvu SNS majú na slovensko-maďarské vzťahy vplyv aj „kverulačné tendencie“ u Roberta Fica, ktorý je v konflikte nielen s Budapešťou, ale aj s novinármi či eurosocialistami.
SMK Slotovi pomohla
Chybu podľa neho urobila aj SMK, ktorá v čase „uhorkovej sezóny“ prišla s iniciatívou odškodňovania obetí Benešových dekrétov. „Som si istý, že si pán Slota vyslovene vydýchol: Chvalabohu, máme tu ďalší problém.“ O tejto iniciatíve sa podľa neho dalo hovoriť aj ako o provokácii. „Keď s niečím vyjdem v beznádejnej situácii, môžem to považovať za maximálnu krátkozrakosť alebo za provokáciu,“ myslí si.
Rovnako ako SNS si však podľa Hunčíka vydýchli aj radikálne zmýšľajúci politici v Maďarsku.
Analytik sa domnieva, že jediným možným riešením je gesto, aj keď len symbolické. „Musíme to očistiť, pomenovať a povedať, že to, čo sa stalo, ľutujeme. Symbolika a určité rituály hrajú v ľudskom živote nesmierne dôležitú úlohu. To nesmiete odignorovať slovami: zabudnite na to.“
Bývalý minister zahraničia Mečiarovej vlády a Ficov poradca Pavol Hamžík hovorí, že vtedajšia a súčasná situácia je neporovnateľná. „Dnes sme spojenci v aliancii a únii, takže sa všetko odohráva v inom kontexte.“ Podľa neho je už základ vzťahov dobrý. „Toto napätie nie je vyvolané tým, že by bola zlá situácia v menšinovej politike, ale sú za ním politické príčiny.“
Súkromná cesta?
Návšteva prezidenta Sólyoma nebola súkromná ani podľa odborníkov. Gašparoviča nepozvali, lebo ho pozvať nechceli.
Koaliční politici maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi vyčítajú, že počas súkromnej návštevy kritizoval slovenský parlament za uznesenie o nemennosti Benešových dekrétov. Urobil to na pôde univerzity v Komárne.
Odborník na protokol Jarolím Antal hovorí, že prezident má len pár dôvodov na súkromnú návštevu – môže ísť na pohreb rodinného príslušníka či inej blízkej osoby, na svadbu svojho potomka, ak ju má v cudzine, prípadne na pomaturitné stretnutie, ak u nás chodil do školy.
Prezidenti aj na dovolenky chodievajú len na pozvanie svojich partnerov. Ak ich pozvú občianske združenia, mala by sa cesta pripravovať len so súhlasom slovenskej prezidentskej kancelárie, prípadne ministerstva zahraničia.
Chyby podľa neho však urobila aj slovenská strana – napríklad tým, že na akciu išiel slovenský veľvyslanec v Maďarsku Juraj Migaš, ktorý je akreditovaný v Budapešti.
Aj diplomat Kálmán Petöcz si myslí, že vzhľadom na stretnutie s vedením SMK nejde o „úplne súkromnú návštevu“.
Slovenská prezidentská kancelária vedela o návšteve tri týždne, keďže dostala informáciu cez ministerstvá zahraničia. V nóte bola aj informácia, že by Gašparoviča mali dodatočne pozvať organizátori. Maďarská strana od Slovenska žiadala iba štandardné bezpečnostné opatrenia pre Sólyoma a poskytnutie rádiovej frekvencie pre jeho vlastnú ochranku.
Hlavným organizátorom je občianske združenie Palatinus z Komárna. Jeho predseda Nándor Litomericzky povedal, že pozvánku Gašparovičovi neposlali, lebo ani nechceli. „Je to súkromná návšteva a pána prezidenta Sólyoma sme pozvali do Komárna preto, lebo z Maďarskej republiky naša organizácia dostala veľa finančnej podpory.“ Litomericzky tvrdil, že sa ako organizácia, ktorá odhaľovala sochu na námestí, do politiky miešať nechcú.
(knm)
Prezident aktivista je zdrojom nedorozumení
Jedným z dôvodov posledných nedorozumení sú ilúzie maďarského prezidenta o vlastnej úlohe.
„Je to občianska iniciatíva, politici tu medzi nami nie sú,“ vyhlásil v máji tohto roku maďarský prezident László Sólyom na úvod porady maďarských krajanských intelektuálov, ktorú sám inicioval.
Citát je charakteristický nielen pre Sólyomov dlhodobý záujem o menšiny. Výborne tiež ukazuje, ako sa pozerá na svoje vlastné postavenie v úrade, ktorý zastáva, čo vyvoláva aj doma stále viac kritiky. Tento Sólyomov postoj prispel aj k poslednému vzplanutiu slovensko-maďarských vzťahov.
Zvolenie známeho a uznávaného ústavného právnika, dlhoročného šéfa maďarského ústavného súdu a zanieteného ekológa Sólyoma za prezidenta v roku 2005 vyvolalo v Maďarsku mnohé nádeje.
Domáci politológovia ho charakterizovali ako mimoriadne charizmatickú a autonómnu osobnosť, ktorá určite nebude skákať, ako mu budú strany pískať. Na druhej strane o ňom bolo známe, že dokáže mimoriadne tvrdohlavo a bez ohľadu na okolnosti stáť za vlastným stanoviskom.
Sólyom nastupoval do úradu s presvedčením, že stojí mimo politiky a že si aj v tejto funkcii dokáže zachovať postavenie apolitického predstaviteľa občianskej sféry, ktorý sa riadi iba svojím presvedčením.
Vďaka tomu je známy politicky nie práve taktickými krokmi. Po zvolení vyhlásil, že nepocestuje do Spojených štátov, pokým bude musieť pred cestou odovzdávať odtlačky prstov. Ako prezident sa zúčastnil na protestnom pochode ekológov na horu Zengő, na ktorej plánovalo NATO postaviť radar.
Sólyomov záujem o menšiny plynie z konzervatívnej výchovy i hlbokého záujmu o občianske práva. Pod jeho vedením ústavný súd na začiatku deväťdesiatych rokov oficiálne zrušil zákony, uplatňujúce princíp kolektívnej viny, na základe ktorých boli z krajiny po vojne vysídlení Nemci.
Aj v tejto oblasti na seba často hľadí ako na občianskeho aktivistu a nepripúšťa si, že ho tak iní vrátane predstaviteľov susedných štátov nevnímajú rovnako.
Peter Morvay
Chronológia vzťahov
7. septembra: SMK navrhla vyhlásenie, v ktorom by parlamenty Slovenska a Maďarska navzájom vyjadrili poľutovanie nad historickými krivdami. Vládne strany to spochybnili.
20. septembra: Národná rada schválila uznesenie o nemennosti tzv. Benešových dekrétov na návrh SNS.
21. septembra: Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány povedal Ficovi, že dokument protirečí princípom únie a pre Maďarsko je sklamaním. Fico oponoval, že dekréty sú pre vládu nedotknuteľné a nezmeniteľné.
23. septembra: V rozhovore pre ČTK Slota povedal, že Maďari vytvárajú napätie a prirovnal postup maďarských fašistov pri zabraní juhu Slovenska v roku 1938 k zločinom nacistov.
24. septembra: Slota označil v TA 3 predsedu SMK Csákyho ako zvratok a zhnité lajno.
26. september: Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová zrušila plánovanú návštevu Slovenska.
27. septembra: Premiér vyhlásil, že hanlivé výroky predsedu SNS na adresu šéfa SMK neboli vhodné. Zároveň dodal, že Slotu vyprovokoval Csáky.
2. októbra: Maďarský prezident László Sólyom počas súkromnej návštevy v Komárne kritizoval nemennosť dekrétov.
3. októbra: Fico vyhlásil, že Sólyom zneužil súkromnú návštevu Komárna na politické ciele. Slovensko protestovalo proti návšteve oficiálnou diplomatickou cestou.
Bugár: Tak zle ako za Mečiara byť nemôže
O slovenskomaďarských vzťahoch sme hovorili s bývalým šéfom SMK BÉLOM BUGÁROM.
Kde je problém? V koalícii, v Maďarsku alebo v SMK?
„V prvom rade je to vládna koalícia. Samotné výroky pána Slotu vyvolávajú určité reakcie, ale zároveň je to niekedy aj necitlivým otváraním citlivých tém. Vtedy, keď na to ešte spoločnosť nie je pripravená.“
Máte na mysli otváranie témy Benešových dekrétov Pálom Csákym?
„Otváranie tejto témy bolo zbytočné, keď potom SMK vyšlo s návrhom na zmierenie. To je perfektný návrh, na ktorom sa pracovalo oveľa skôr, a práve takýto návrh by mohol mať podporu na slovenskej i maďarskej strane. Škoda, že to dopadlo takto.“
Keby ste porovnali obdobie Mečiarových vlád a ďalšie, aký je medzi nimi rozdiel?
„Odvtedy sme sa posunuli dopredu, boli prijaté rôzne dokumenty a práve preto, že sme boli 8 rokov vo vláde, sa zaužívali určité spôsoby a citlivejší prístup k menšinovým otázkam. Až také zlé ako za Mečiara to samozrejme nie je a ani byť nemôže.“
(knm)
