Príbeh písal Luther tri roky a písal ho i preto, aby sa opäť stretol so svojimi obľúbencami, Romanom Luknárom a Adym Hajdu. Keď s nimi robil po prvý raz, boli to ešte len mladí chlapci, študenti. Dnes im už mohol dať úlohy mužov, čo by si isté veci potrebovali a aj mali doriešiť.
„Moji hrdinovia ešte nie sú starí, ale už cítia, že je najvyšší čas sa usadiť. Svet okolo je pod tlakom peňazí, to dobre vidia, preto o stabilite a istote začínajú rozmýšľať aj oni. A majú čo riešiť aj vo svojom súkromí,“ hovorí Luther.
Obaja sú emigranti a po rokoch prichádzajú na pár dní domov, na Slovensko. Postava Adyho Hajdu sa potrebuje rozviesť, má však obavy zo svojej manželky - psychologičky. Jeho nová priateľka sa obáva, že by pri tom mohol zlyhať (je trošku háklivejší), preto si najme Luknára, aby na neho nenápadne dozrel.
Ani Luknárova postava však nie je žiadna pevná skala. „Zo Slovenska odchádzal nedobrovoľne, a dnes na svoju minulosť naráža takmer všade. Zdá sa, že psychologičku potrebuje najmä on.“
Miloslava Luthera sme v kine videli pred piatimi rokmi, vtedy sa premietal jeho Útek do Budína. Ešte skôr, v roku 1993 prišiel s filmom Anjel milosrdenstva. V oboch príbehoch rozvíjal tému prvej svetovej vojny a zmien, ktoré so sebou priniesla.
Tango s komármi však bude filmom zo súčasnosti. „V poslednom období som o súčasných problémoch hovoril najmä cez príbehy z minulosti, opieral som sa pritom aj o klasickú literatúru. Ale teraz som dostal chuť rozprávať priamo, o ľuďoch dnešných dní.“
Ničím takým ako otrockou popisnosťou reality sa vraj nedá obmedzovať. Film je rozprávanie ako každé iné, vraví. „Cez príbehy predsa rozprávame to, čo sme zažili, i to, čo sme si primysleli. Len to musíme správne pomiešať a okoreniť, aby naše rozprávanie bolo pútavé.“
Samotný názov filmu sa nám môže zdať trochu zašifrovaný. Miloslav Luther však nemá rád, keď názvy filmov jednoducho ilustrujú a pomenúvajú tému. Radšej nech inšpirujú, nechajú nás hádať. Ku komárom i tangu má zatiaľ iba stručný komentár: „Tango je plné vášne a napätia. A komáre sú zasa neodbytný, naozaj otravný hmyz. Ale v podstate sú predsa neškodné.“
Tango s komármi by malo byť hotové budúci rok. Ešte sa bude nakrúcať v apartmánoch hotela Devín, v novom Divadle v podpalubí a nakoniec sa štáb presunie do Madridu.
Luther je autorom a zároveň aj producentom filmu. „Sám si na nakrúcanie vytváram podmienky a zároveň zaň aj nesiem zodpovednosť,“ vraví.
Rovnako intenzívne sa na nej podieľa aj jeho brat, kameraman Igor Luther. V dlhom zozname Igorovych filmoch je i Schlöndorffov Plechový bubienok, Wajdov Danton či Jakubiskove Kristove roky, s bratom-režisérom však nakrúca po prvý raz.
Prirodzene, že sa Miloslav Luther môže pri nakrúcaní v Biskupiciach usmievať. Aj keď sa to k vysťahovanej a vskutku depresívnej nemocničnej budove nehodí. „Trošičku som sa uvoľnil - Tango s komármi bude totiž komédia. A keďže niekoľko vedľajších postáv jej príbeh poriadne zauzlia, hodil by sa k nej prívlastok trilerová.“
