Pred dvoma rokmi som sa presťahoval na bratislavskú Šancovú ulicu, len pár krokov od Trnavského mýta. Z prvého obvodu som sa prehlásil do tretieho. Silnie vo mne túžba informovať sa o komunálnej politike, pretože v tejto kedysi mimoriadne peknej štvrti z tridsiatych rokov minulého storočia sa nič nemení.

Každé ráno nakupujem v asi najhoršej budove našej metropoly, v Tržnici, kde však majú vynikajúcu zeleninu aj pečivo. Pozitíva teda prevážili a chodievam tam, hoci pri tom slovne a neraz aj rukami odháňam dotieravých zlodejov, ktorí predávajú kradnuté veci. Už len čakám, kedy mi ponúknu moje vlastné autorádio a cédečká, čo mi nedávno šlohli. (Murakamiho audiokniha v nemčine ich asi veľmi nebavila, ani na ňu nenašli kupca.) Často uvažujem, či je táto budova otrasnejšia a zdevastovanejšia znútra alebo zvonku, no zápas zatiaľ zostáva nerozhodný.

Neďaleko domu vedú dlhočizné koľajnice smerom nikam. Obklopuje ich betónový múr. V zákryte sú už roky verejné záchody a miesto spoločenských stretnutí bezdomovcov, narkomanov a alkoholikov, ktorí radi rozbíjajú okná áut, momentálne s frekvenciou jedno za dva týždne. Polícia zväčša začína svoje vyšetrovanie zvolaním: „To ste nemohli parkovať inde?!" A kde, prosím vás?, pýta sa vodič, ktorý je rád, že vôbec voľné miesto našiel. Vzápätí polícia zistí, že toto územie nepatrí do jej kompetencie a pošle za vami svojich železničných kolegov, expertov na krádeže peňaženiek vo vagónoch. Ak sa chystáte niekoho zavraždiť, urobte to na pozemkoch železníc a máte istotu, že sa vám to prepečie.

Som prekvapený, že po dvoch rokoch som ešte stále zdravý, pretože byť v tejto štvrti chodcom je životu nebezpečné. Skúšali ste niekedy prejsť cez cestu medzi Trnavským a Račianskym mýtom? Vzhľadom na počet obyvateľov sú semafory absurdne ďaleko od seba. Ľudia sú nútení neustále kľučkovať cez štvorprúdovú cestu, kde je síce predpísaná šesťdesiatka, čo však znamená, že väčšina áut a kamiónov jazdí oveľa rýchlejšie, lebo u nás sa to tradične chápe ako východisková rýchlosť, ktorá sa prekračuje. Sledovať mamičky s kočíkmi alebo starčekov, ako v zúfalstve uhýbajú vozidlám, je vzrušujúcejšie ako kdejaký triler. Starosta (kandidoval za úplne všetky strany, ktoré u nás existujú) za svoj najväčší úspech považuje vybudovanie lanovky. Teraz sníva o lyžiarskej lúke. Svoj „osvedčený program" nazval Aby bolo čisto. Ešteže tak.