BRATISLAVA. Slovenské zdravotníctvo medzi 29 európskymi krajinami patrí podľa prieskumu bruselského Úradu na ochranu práv pacientov (Health Consumer Powerhouse) na 23. miesto. Úrad rebríček zostavuje od roku 2005. Slovensko nedopadlo najlepšie, najmä v oblasti práv pacientov. Vedia to aj lekári.
Druhá voľba lekára
Úrad hodnotil 27 ukazovateľov. Pri právach pacienta si všímal legislatívu, ako silno sú pacienti zapojení do rozhodovania o liečbe, či sa vedia dostať 24 hodín k údajom, kde vyhľadať pomoc, a aká je kvalitná.
Arne Björnberg, vedúci prieskumu, hovorí, že posudzovali aj to, či má pacient, ak nie je spokojný s diagnózou, nárok, aby mu poisťovňa preplatila rovnaké vyšetrenie u iného lekára. U nás to väčšinou neumožňujú.
Hodnotilo sa aj čakanie na ošetrenie, dostupnosť lekárov a liekov a úspešnosť liečby.
„V Nemecku sa kontakt s pacientom začína tak, že sa lekár predstaví, čo na Slovensku nie je zvykom. Ak robíme narkózu, vysvetlíme mu, aké formy u neho prichádzajú do úvahy a on sa rozhodne,“ hovorí anestéziológ Pavel Janotík, ktorý do Nemecka odišiel pred viac ako dvoma rokmi.
Nie je to pravda?
Riaditeľka kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na Slovensku Darina Sedláková hovorí, že nie všetky údaje prieskumu sú pravdivé. Aj naši pacienti sa podľa nej zúčastňujú na rozhodovaní a „nedá sa generalizovať, že lekárov nezaujíma názor pacientov“. Niekedy je to podľa nej dôsledok vyťaženosti a nedostatku ošetrovateľského personálu.
Na Slovensku sa dlho (viac ako 90 dní) čaká na neakútne operácie, priemerne (do 21 dní) na liečbu rakoviny či magnetickú rezonanciu (do 7 dní). Nedostupnosť niektorých úkonov je podľa Sedlákovej dôsledkom ekonomickej situácie a nedokončených reforiem.
Lepšie je mať viac poisťovní
Autori rebríčka sa pozreli aj na to, aký je v najúspešnejších krajinách systém zdravotného poistenia. Na čele sú krajiny, ktoré majú viac zdravotných poisťovní a umožňujú konkurenciu. Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Silvia Balásziková to však hodnotí ako „konkrétnymi faktmi nepodloženú špekuláciu“.
Janotík si myslí, že napriek kritike sú slovenskí lekári vzdelanejší, zručnejší a samostatnejší.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Špecialisti sú naša výhoda. Zatiaľ
Na Slovensku sú veľmi dobre dostupní špecialisti, ukázal prieskum. Ministerstvo zdravotníctva pritom zvažuje, že štát opäť umožní ľuďom chodiť k špecialistovi až po odporučení obvodného lekára.
Autori prieskumu práve tento postup kritizujú v českom systéme. „Česká republika by mala prestať používať obvodných lekárov ako vrátnikov pre špecialistov. Niektoré vlády si myslia, že to ušetrí peniaze, ale skôr to len zhorší dostupnosť špecialistov,“ hovorí Johann Hjertqvist.
Riaditeľka slovenskej kancelárie WHO Darina Sedláková hovorí, že pravda je na oboch stranách. Obvodný lekár totiž zhromažďuje kompletnú informáciu o stave pacienta a potrebuje aj výsledky vyšetrení špecialistov. „Samozrejme, u chronických pacientov nie je potrebné obťažovať obvodného lekára pre žiadanku.“
Pavel Janotík, slovenský lekár, ktorý pracuje v Nemecku potvrdzuje, že tam sa na vyšetrenie špecialistom niekedy čaká aj mesiace. Málo je aj praktických lekárov.
„Tieto posty je v Nemecku problém obsadiť, možno aj preto, že ak na Slovensku praktický lekár skončí v ambulancii o druhej či o štvrtej, tu potom, ako skončí v ambulancii, sadne do vlastného auta a chodí za ležiacimi pacientmi.“
(haj)
Vo Francúzsku na pacienta hlas nezvyšujú
Slovenské zdravotníctvo podľa prieskumu zaostáva v prístupe k pacientom, francúzske skončilo tretie. Je prístup rozdielny?
„Keďže pracujem na geriatrii, môžem porovnávať náš prístup a skúsenosti mojej babičky na Slovensku. My musíme mať oveľa vyšší rešpekt k pacientovi. Nikdy neoslovujem staršiu pani babka, informujem rodinu o situácii, nenechám ju čakať a v maximálnej možnej miere sa snažím informovať aj pacienta a brať do úvahy jeho názor. Moja babička je 88-ročná žena, anemická, má hematologické ochorenie, a keď príde na odber krvi, čaká niekoľko hodín a sestrička jej nepríjemne oznámi – no a čo, veď tu máme pacientov. Keby na mojom oddelení sestrička takto zvýšila hlas na pacienta, okamžite letí.“
U nás sú vraj lekári a špecialisti dostupnejší.
„Neviem, či je obvodná lekárka mojej babičky ochotná k nej chodiť, zatiaľ čo tu, keď pacient zavolá, obvodná lekárka ide k nemu domov. Na druhej strane sú vo Francúzsku k odborným lekárom dlhé čakacie lehoty, ale pacienta majú objednaného každých 15 minút, takže nečakáte hodiny v preplnenej čakárni. Urgentné prípady majú prednosť, ak mám dieťa choré, pediatrička mi dá termín na dnes či zajtra, ale ak ideme na kontrolu, povie mi o mesiac. Niekedy sa pacienti sťažujú, kým sa dostanú ku gynekológovi, trpia a problémy sa zhoršujú. Už dva roky sa však o tomto probléme hovorí a už ho začali riešiť, skonštatovali, že lekárov je málo a zvýšili kvóty na lekárske fakulty.“
Prečo u nás viac ľudí zomiera na rakovinu, infarkt, pre nedostupnú transplantáciu.
„Na tieto ochorenia väčšinou zomierajú geriatrickí pacienti a mám pocit, že na Slovensku je geriatrická starostlivosť bokom, najmä jej preventívna časť.“
Odišli ste zo Slovenska. Čo vám prekážalo?
„Odišla som z lásky, išla som za manželom. Stále zdôrazňujem, že napriek technickým nedostatkom zdravotníctva sú naši lekári veľmi dobre klinicky vybavení, sú veľmi vzdelaní, naša výučba je vedená lepšie ako v niektorých západných štátoch. Prekážala mi tá ľudská stránka, nepáči sa mi, že lekári sú zle platení a musia sa ponižovať a brať úplatky. Priatelia mi povedia, že ich ako slobodní nebrali, ale teraz si to voči deťom nemôžu dovoliť.“
Andrea Hajdúchová
Chýba rebríček kvality
BRATISLAVA. Ktorú z nemocníc si vybrať a ktorej sa radšej vyhnúť? Na Slovensku stále nie je jednoduché to zistiť.
Johan Hjertqvist, prezident Health Consumer Powerhouse, si myslí, že účinný by na Slovensku bol „informačný systém pacientov o výsledkoch nemocníc s indikátormi kvality“.
Darina Sedláková, zástupkyňa Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku hovorí, že rebríčky kvality tunajších nemocníc sa nejaký čas robia, takže „ani v tomto smere nie je na Slovensku úplné vákuum“.
Ich vypovedacia hodnota je však prinajmenšom diskutabilná.
Hodnotenie robia poisťovne
Zdravotné poisťovne podľa zákona musia hodnotiť kvalitu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako sú lekári či nemocnice. Aj pomocou „indikátorov kvality“, ktoré v spolupráci s nimi vypracúva ministerstvo zdravotníctva, potom musia zostaviť rebríček úspešnosti.
Sedláková uznáva, že indikátory už nezodpovedajú „práci zdravotníckych zariadení, čo skresľuje ich umiestnenie“.
Poisťovne nemocnice hodnotia aj podľa prieskumov spokojnosti pacientov so starostlivosťou personálu, kvalitou ubytovania a stravy a s úspešnosťou liečby. Údaje si každá poisťovňa zbiera zvlášť, pripomína hovorkyňa ministra zdravotníctva Silvia Balázsiková.
Všeobecná zdravotná poisťovňa výsledky hodnotenia zverejňuje na svojej internetovej stránke. Ako prvá to urobila už v marci 2006.
Poisťovňa Apollo rebríček kvality nezverejňuje. „Nie je povinnosťou poradie zverejniť,“ pripomína jej hovorkyňa Radoslava Miklášová. Informácie na požiadanie poskytnú svojim poistencom, povedala.
Kritériá chcú spresniť
Apollo podľa Miklášovej zastáva názor, že indikátory kvality treba spresniť. „Nie všetky sú odborne, technicky a organizačne použiteľné tak, aby sa dala objektívne hodnotiť práca poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ povedala. „Pracujeme na zdokonalení kritérií a vytvorení vlastného poradia poskytovateľov.“
Aj ďalšia súkromná poisťovňa Dôvera vyhodnocuje indikátory kvality, no rebríčky podľa nich nezostavila. „Považujeme ich za nedokonalé a ich výpovedná hodnota by nebola významná,“ povedala Andrea Devánová z poisťovne.
Klienti poisťovne sa podľa Devánovej môžu o kvalite nemocníc poradiť telefonicky. „Vieme im aj poradiť toho najvhodnejšieho lekára, nemocnicu či kúpele podľa individuálnej potreby.“
Union zdravotná poisťovňa podľa jej hovorkyne Niny Zelníkovej začala plnú prevádzku iba tento rok, takže rebríček môže zostaviť až začiatkom budúceho roka. „Takéto hodnotenie bude verejnosti prístupné,“ povedala.
Jozef Čavojec
