Michael Glawogger predkladá v dokumentárnom filme Robotníkova smrť päť portrétov manuálnej práce v 21. storočí. Od prepustených ukrajinských baníkov, ktorí nelegálne fárajú v zavretých donbaských baniach, aby získali uhlie na holé prežitie zimy, až po uvedomelých čínskych zlievačov ocele. Podáva neideologický portrét z prostredí, ktoré sú práve na ideológiu veľmi náchylné.
Glawogger síce ukazuje ťažkú prácu v zlých podmienkach, ale v spolupráci s kameramanom Wolfgangom Thulerom nádherne zosnímanú. Napríklad desivý a naturalistický pasus jatiek kôz a dobytka v nigérijskom Port Harcourt vytvára nádherné abstraktné obrazy.
Potoky krvi zmiešané s hlinou a popolom, vnútornosti, úzkostné kŕče umierajúcich podrezaných zvierat, kosti, koža a neustály Brownov pohyb pracujúcich, postupne prestávajú odkazovať na skutočnosť. Obraz postupne prestáva byť priehľadný, prestávame skrz neho vidieť to, na čo odkazuje, a púta pozornosť na seba samého.
Iste, obrazovo-kompozičné majstrovstvo nemôže nadobro vymazať schopnosť obrazu odkazovať na zobrazované, môže ju len odsunúť z výslnia do polotieňa. Trhlina medzi obrazom a zobrazovaným, ktorá je vo filme vždy aspoň nebadane prítomná, sa však v snímke Robotníkova smrť rozširuje a strháva na seba pozornosť.
Glawogger týmto ozvláštňujúcim estetizujúcim podaním špinavých vecí získava silný kontrast medzi krásou filmového obrazu a nevzhľadnosťou zobrazovaného. Filmom sa preto vinie znepokojujúci nesúlad, ktorý núti na zamyslenie a interpretáciu.
Tento základný obrazový kontrapunkt je ďalej podporený tým, že Glawogger minimalizuje hovorené slovo na niekoľko komentárov robotníkov. Nie sú pritom spoločne ideologicky orientované.
Výpovede nevytvárajú žiadne gravitačné centrum, na ktoré by sa vzťahovali a vďaka ktorému by získavali jasný výkladový rámec. V tomto zmysle je dokument Robotníkova smrť vskutku portrétom, ktorý sa zámerne zdržiava hodnotiacich súdov a interpretačných prístupov (odpor ku kapitalizmu či globalizácii, apel na sociálne spravodlivé cítenie).
Za odmietnutím konkrétnej výkladovej pozície nevidíme strach zaujať jasné a rázne stanovisko. V tomto konkrétnom prípade by rozrušilo celkovú koncepciu filmu, ktorá núti diváka hľadať význam ukrytý za krásnym zobrazením ošklivého.
Robotníkova smrť je príkladom, ktorý dokladá, že skrz film sa dá myslieť i k mysleniu nútiť. To Glawogger dosahuje paradoxne tým, že sám úplne potlačuje rozvažovaciu a vykladaciu zložku svojho filmu, a necháva hovoriť obrazy samy.
Film Robotníkova smrť získal okrem iných ocenení napríklad Griersonovu cenu Britského filmového inštitútu, či cenu kritiky (FIPRESCI) na medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Lipsku.
Robotníkova smrť (Workingman's Death). Rakúsko / Nemecko 2005, 122 minút.
Scenár a réžia: Michael Glawogger. Kamera: Wolfgang Thaler. Strih: Monika Willi, Ilse Buchelt. Hudba: John Zorn.
Premiéra v SR: 4. októbra.
Autor: Jakub Kudláč (Autor je publicista )
