Belgická justícia znovu otvorí proces, v ktorom štyria mjanmarskí utečenci žijúci v Belgicku obvinili olejársku a benzínovú spoločnosť Total z účasti na zločinoch proti ľudskosti.
Prípad sa odohral v roku 2002, vtedy však belgický súd vyhlásil, že nebude rozhodovať o žalobe cudzincov. Medzitým však jeden z Mjanmarčanov získal belgické občianstvo a ústavný súd okrem toho vyhlásil, že cudzinec so štatútom utečenca má podľa medzinárodných konvencií rovnaké práva ako Belgičan.
Žalobou proti Totalu sa teda tunajšia justícia môže zaoberať a do mesiaca bude jasné, akému súdu a v akom rozsahu kauza pripadne.
Mjanmarčania vinia Total, že vojenskej junte v 90. rokoch „finančne a logisticky“ pomáhal v otrockej práci, deportáciách, mučení a popravách ľudí, ktorí stavali plynovod na juhu krajiny.
Podľa nich tak spoločnosť nesie spoluzodpovednosť za zločiny proti ľudskosti. Dvaja zo štvorice Mjanmarčanov spomínané peklo prežili a sľubujú, že prinesú nelichotivé dôkazy o správaní sa Totalu v Mjanmarsku.
Firma na obnovenie procesu reagovala prostým vyhlásením, že vzala vec na vedomie. V Mjanmarsku funguje od roku 1992 a dodnes je tam jedným z najväčších západných investorov.
Francúzske a belgické ľudskoprávne organizácie s pribúdajúcim násilím v krajine a rozširovaním sankcií tlačia na odchod Totalu z krajiny, ale zatiaľ márne.
Paralelne s ohlásením justície sa ozvali dvaja ministri federálnej vlády a chcú od premiéra, aby ukončil zmluvu s Totalom, ktorý je exkluzívnym dodávateľom benzínu pre belgickú štátnu správu.
Odchádzajúci premiér Guy Verhofstadt sľúbil, že sa na zmluvu pozrie, a medzičasom sa pripojil k svojim kolegom v rozhodnutí prestať používať vládne benzínové karty Totalu. K bojkotu firmy vyzývajú aj poslanci zo susedného Holandska, kde má francúzsky Total hoci v menšej miere než v Belgicku významný podiel v dodávkach energie.
Prečo to všetko: pretože ide o jedny z mála efektívnych odpovedí slobodného sveta na teror, ktorý sa odohráva dva kroky od miest, kam si Európania hojne jazdia oddýchnuť na dovolenku.
Medzinárodná intervencia v Mjanmarsku nie je zatiaľ možná a vyhlásenia o solidarite s rodinami zabitých mníchov trvajú práve tú jednu minútu, čo sú vyrieknuté.
Stiahnutie svojich firiem z Mjanmarska a zavretie dverí pred tými, ktorých tamojšia junta živí, je minimum, čo by mali a majú európske štáty urobiť. Mjanmarskú juntu to síce nepochová, ale Západ si aspoň zachová rovnú chrbticu - okrem iného pred tými, ktorým poskytuje politický azyl a ponúka služby svojej justície.
Autor: Brusel
