V uliciach najväčšieho mjanmarského mesta Rangún v týchto dňoch nestretnete takmer žiadnych mníchov. Budhistické kláštory sú opustené a odhaduje sa, že vojaci odviezli na neznáme miesto tisícky mužov v šafránovom rúchu, ktorí sa postavili na čelo protestov za demokratizáciu krajiny.
„Kde sú ostatní mnísi, odviezli ich vojaci?“ pýtame sa staršieho mnícha v kláštore vedľa posvätnej pagody Švedagon. Ticho prikyvuje.
Mníchov odvliekli
Medzi ľuďmi kolujú informácie, že vojaci kláštory vyrabovali, mníchov naložili na autá a odvliekli na štadión za mestom. Ich ďalší osud je neznámy. Na pokoji nechali len starších mníchov a budhistické školy. V jednej z nich včera normálne pokračovala aj výučba a asi desaťroční chlapci behali po nádvorí.
Exilové skupiny v Thajsku odhadujú, že pri minulotýždňových protestoch vojaci zastrelili až dvesto mníchov. Oficiálne údaje hovoria iba o desiatich obetiach.
Televízny kanál News Asia, ktorý sa dá v Mjanmarsku chytiť cez satelit, zverejnil včera záber na mŕtveho mnícha ležiaceho v kaluži vody. V Mjanmarsku žije približne pol milióna mníchov, čo je rovnaké množstvo ako počet vojakov.
Armáda stojí krajinu nemalé peniaze, ktoré by inak mohli ísť do školstva a zdravotníctva, ktoré v krajine prakticky neexistuje.
„Chodím sem pravidelne na angličtinu, skončila som právo, ale nemám žiadnu prácu,“ hovorí 26-ročná dievčina pred budovou americkej ambasády. Pýta sa, ako sa žije v Európe a potom ticho povie, že by ju rada videla. Krúti však hlavou, že to je nemožné. Jej rodina nemá peniaze na cestu a nedostala by zrejme ani víza.
Mjanmarsko bolo kedysi jedným z najväčších svetových producentov ryže. Po desaťročiach vládnutia vojenského režimu sa však stala najchudobnejšou krajinou juhovýchodnej Ázie.
Ropa končí v Číne
Ekonomika stále upadá a vysoká inflácia znehodnocuje platy. Rozbuškou posledných mohutných protestov bolo aj vyše stopercentné navýšenie cien palív, pritom krajina má bohaté zásoby ropy a zemného plynu.
Väčšina však ide na export do Číny a Thajska, čo je pre juntu jedným z najdôležitejších zdrojov príjmov.
Priemerný mjanmarský robotník zarobí mesačne 30 dolárov. Upratovačka v hoteli dostáva denne asi pol dolára, pričom obyčajný obed stojí minimálne dva doláre. „Nechápem, ako z toho môžu vyžiť“, hovorí 50-ročný obchodník z Londýna, ktorý z Mjanmarska emigroval ešte ako tínedžer. Získal britské občianstvo a bez ostychu hovorí, že späť sa vracia aj pre lacné prostitútky. „Nechcete aj vy jednu, päť dolárov na noc, stačí sa opýtať na recepcii“, šokuje Brit svojou ponukou.
Prostitúcia sa v ťažkej ekonomickej situácii stáva stále bežnejšou realitou. Štatistiky OSN tvrdia, že vírusom HIV je nakazených asi 600-tisíc ľudí.
Posledný vývoj
Vyslanec OSN Ibrahim Gambari včera rokoval s mjanmarským vodcom junty generálom Than Šwe. Tlmočil mu pobúrenie spoločenstva nad krvavým potlačením protivládnej demonštrácie ozbrojenými zložkami.
Gambari sa následne stretol s opozičnou líderkou Su Ťij, obsah ich stretnutia nebol známy.
V uliciach Rangúnu ubudlo vojakov, odstránili aj niektoré barikády. Polícia však podnikala domové prehliadky, hľadala lídrov protestov, ktorí utiekli.
Zákaz vychádzania od deviatej večer do piatej ráno zmiernili o jednu hodinu večer i ráno.
Autor: Rangún
