BRATISLAVA. To, že minimálna mzda je od októbra vyššia, pocítia nielen ľudia, ktorí ju dostávajú, a ich zamestnávatelia, ale aj mnohí iní. Od minimálnej mzdy sa totiž odvíjajú ďalšie sociálne nároky a povinnosti, ktoré s ňou často nemajú žiadnu ekonomickú súvislosť.
Je ich štyridsaťdva
Ministerstvo práce napočítalo 42 zákonov, ktoré minimálnu mzdu spomínajú, z toho vo vlastnej pôsobnosti ich má šesť. Práve tie sú príčinou najväčších ťažkostí.
Podľa zákona o sociálnom poistení totiž od minimálnej mzdy závisí, koľko korún mnohí ľudia musia každý mesiac odvádzať Sociálnej poisťovni.
Minimálna mesačná mzda je v mnohých prípadoch „vymeriavacím základom“ sociálnych odvodov, čiže tým, z čoho sa napríklad určuje výška poistného na dôchodok.
Keď ju vláda zvýši, ľuďom vzrastie odvodové zaťaženie, a to aj vtedy, keď sa ich príjem nezvýšil, ba dokonca mohol klesnúť. To sa týka predovšetkým živnostníkov a dobrovoľne poistených ľudí.
Aj odvody sa môžu odpojiť
Dosiaľ vláda minimálnu mzdu zvýšila vždy k 1. októbru. Budúci rok môže byť prvým, keď k tomu nedôjde. Oproti dnešku má k jej úprave dochádzať až od 1. januára 2009.
Dovtedy by ju mnohí radi videli „bez príveskov“.
HZDS už ústami predsedu republikovej rady Mariána Klenka ohlásilo, že je preňho „dôležité, aby prišlo k oddeleniu minimálnej mzdy od výpočtu odvodov“.
Zväz chemického a farmaceutického priemyslu podľa jeho prezidenta Romana Karlubíka podporuje všetky iniciatívy, ktoré k tomu smerujú. Doterajšiu previazanosť „považuje za prežitok, ktorý vedie k neúmernému zvyšovaniu odvodov aj tých skupín, ktorých reálne príjmy sa nezvyšujú“.
Hovorkyňa ministerstva práce Oľga Škorecová povedala, že už sa rieši, ako 42 zákonov „odpojiť“ od minimálnej mzdy.
Z dvanástich ústredných štátnych orgánov, v pôsobnosti ktorých tieto zákony sú, šesť s tým súhlasí – jeden „v zásade áno“ – dva čiastočne, jeden „zväčša nie“ a tri nesúhlasia.
Napriek tomu, že „nie“ odpojeniu hovoria aj ministerstvá práce a zdravotníctva, ktoré odvodovú politiku majú v pracovnej náplni, diskusie o tejto zmene „doposiaľ neboli ukončené“, píše rezort práce.
Vyššie príspevky
Vyššie budú aj niektoré príspevky na podnikanie a zamestnávanie, ktorými štát podporuje prácu ľudí pochádzajúcich z radov nezamestnaných.
Napríklad „príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť“ pre znevýhodneného nezamestnaného z okresu s nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorý dosiaľ predstavoval 88 785 korún, po novom môže byť vo výške okolo 95-tisíc korún.
Už o tri mesiace sa to však môže znova zmeniť. Ministerstvo práce navrhuje, aby sa od januára výška týchto príspevkov odvodzovala od výšky priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Návrh novely zákona o službách zamestnanosti, v ktorom sa to navrhuje, už prešiel pripomienkovým konaním, takže zrejme čoskoro ho prerokuje vláda.
Tak či tak, výška príspevkov, ktoré štát poskytuje v rámci aktívnej politiky trhu práce, bude stúpať. Informovala o tom Andrea Bakošová z ústredia práce, ktoré príspevky manažuje. Dodala, že nie je možné porovnať dnešnú výšku príspevkov a tú, ktorú ministerstvo navrhuje, kým nebudú vydané vykonávacie predpisy.
Čo zvýšenie minimálnej mzdy znamená
Zvýšia sa niektoré príspevky na podnikanie a zamestnávanie, ktoré štát poskytuje na prácu pre evidovaných nezamestnaných. Ide najmä o príspevky na samostatnú zárobkovú činnosť, a to aj pre invalidného človeka, na zriadenie chránenej dielne, na úhradu prevádzkových nákladov takéhoto pracoviska.
Na aktivačný príspevok vo výške 1700 korún mesačne môže mať nárok viac ľudí. Najviac šesť mesiacov príspevok patrí aj tomu, kto bol dlhodobo nezamestnaným, kým sa nezamestnal, ak nezarába viac ako trojnásobok minimálnej mzdy.
Pôžičku zo Študentského pôžičkového fondu môže dostať viac študentov vysokých škôl. Priznať ju totiž možno každému, ak na člena domácnosti pripadá príjem nižší ako minimálna mzda.
Teoreticky môže ubudnúť prípadov, keď treba dopravnú nehodu bezodkladne ohlásiť policajtovi, či na jej mieste zotrvať až do príchodu policajta. Jej účastník to totiž musí urobiť aj vtedy, ak napríklad na niektorom z vozidiel vznikla hmotná škoda „zrejme prevyšujúca“ 10-násobok minimálnej mzdy.
Obciam, ktoré sa starajú o vojnové hroby, štát prispeje väčšou sumou. Na každý vojnový hrob obci ročne patrí 5-násobok minimálnej hodinovej mzdy. To od 1. októbra predstavuje 233 korún.
Radoví poslanci krajskej samosprávy si môžu zvýšiť odmenu. Za jeden rok sa môžu odmeniť až do 20-násobku minimálnej mzdy.
Úrady môžu uchovať v tajnosti viac informácií. Už totiž nemusia zverejniť napríklad, na koho previedli nejaký majetok, ak jeho „nadobúdacia cena“ nebola vyššia ako 162-tisíc korún, teda 20-násobok minimálnej mzdy.
Aj verejní funkcionári, napríklad poslanci parlamentu, môžu priznať menej majetku. Najbližšie totiž nemusia v majetkovom priznaní uviesť nejakú hnuteľnú vec, napríklad auto, ak jeho zvyčajná cena nepresahuje 283 500 korún, čo je 35-násobok minimálnej mzdy.
(joč)
