Podľa tejto logiky sa snažia tí, ktorí môžu, kúpiť si niekedy i druhú či ďalšiu nehnuteľnosť, keďže sa na nej nedá prerobiť.
Oba výroky sú dnes veľmi rozšírené. Vždy, keď ich počujem vo viac či menej formálnych rozhovoroch, ekonóm vo mne má chuť oponovať a vysvetľovať. Veriť im je dlhodobo škodlivé a môže človeka stáť peniaze.
To, že byty budú čoraz drahšie, možno pre najbližšie roky platí: na to, aby to platilo nateraz stačí, aby ľudia verili. Chybou by, samozrejme, bolo extrapolovať z doterajšieho tempa rastu – desiatky percent ročne sú reálne na niektorých miestach Slovenska, kde je dnešná cena nízka.
Myšlienka, že kúpiť je vždy výhodnejšie, ako prenajať, je rovnako chybná (a samozrejme nielen u nehnuteľností). Hoc sme ich v posledných rokoch nezažili, existujú trhové podmienky, keď žiť v prenajatom byte je ekonomicky výhodnejšie, ako splácať vlastný byt.
Taká situácia nastáva, keď by úroky z úveru na vlastný byt boli vyššie ako nájom, berúc do úvahy aj očakávaný vývoj hodnoty nehnuteľnosti. Racionálny človek v takej situácii uprednostní nájom a ak si odloží bokom to, čo by platil navyše pri úvere, vyjde z toho lepšie ako pri kúpe.
Ľahko je možné namietať, že obe situácie sú v súčasnej slovenskej situácii hypotetické: ceny nehnuteľností v najbližších rokoch pôjdu iba nahor, a preto sa viac oplatí kupovať, ako prenajímať. Dôležité však je rátať s tým, že sa tieto trendy otočia. Tí, ktorí dokážu vycítiť, kedy sa to stane, získajú viac ako tí, čo uverili, že nikdy.
Autor: Andrej Salner
