„Sú to banditi,“ rozčuľuje sa Saša Charpov a ukazuje smerom na Majdan, ako v Kyjeve hovoria Námestiu nezávislosti, ktoré pred tromi rokmi preslávila oranžová revolúcia.
Namiesto pomarančovej farby tam vlajú modré vlajky a tróni megapódium Janukovyčovej Strany regiónov, ktorá vyšla z revolúcie ako porazená a zahanbená. Dnes je na Ukrajine všetko naopak. Premiérova strana je s prehľadom najsilnejšou v krajine a hlavné kyjevské námestie v závere predvolebnej kampane patrilo len jej.
Osemnásťročný Saša s ružovým srdcom a Juliou na tričku tak agituje za opozičnú líderku pri Chráme svätej Sofie, kde sa za revolúcie schádzali ponížení janukovyčovci. A juščenkovci?
Nadšenie z hrdinu oranžovej revolúcie vyprchalo a predvolebnej kampani dominuje Janukovyč a Tymošenková, oranžových je pomenej.
„Juščenko je preverený, zlyhal, Julia ho hravo predbehne,“ verí Saša.
„Spľasne ako bublina,“ myslí si naopak Oleg Jurievič. Ruské G v jeho mene namiesto ukrajinského H je v poriadku. Oleg sem prišiel z východnej Ukrajiny bojovať za Janukovyča, ktorý „zabráni, aby Ukrajina bola v NATO a presadí ruštinu ako druhý oficiálny jazyk.“ Na otázku, či mu za to Strana regiónov zaplatila, neodvetí.
V Kyjeve je slnečné babie leto a mnoho mladých Ukrajincov sklamaných hrdinami z Majdanu sa na voľby radšej vykašle.
Rovnako aj Ľudmila prechádzajúca sa po bulvári Chreščatyk pri Majdane: „Vonku je pekne. A keby sa mi aj chcelo voliť, tak zaškrtnem kolónku proti všetkým.
