BRATISLAVA. Od konca septembra a začiatku októbra sa začína hlavné očkovanie proti chrípke. Pre záujemcov je aktuálne až do konca februára, alebo kým sa nezačne chrípková epidémia.
Zdravotné poisťovne tento rok už ponúkajú svojim poistencom očkovaciu látku proti chrípke bezplatne. Prispievajú tak k snahe Úradu pre verejné zdravotníctvo, podľa ktorého epidémii chrípky zabráni vysoký počet zaočkovaných. V západnej Európe sa dá ročne zaočkovať asi dvadsať percent obyvateľov. Na Slovensku to minulý rok bolo 12 percent.
Ľudí starších ako 60 rokov sa dalo zaočkovať takmer 30 percent. Seniorom viaceré zdravotné poisťovnie preplácajú očkovanie už dlhšie. Ministerstvo zdravotníctva pripravuje vyhlášku, aby sa ľudia starší ako 59 rokov museli dať proti chrípke zaočkovať povinne. Vyhláška o prevencii a kontrole prenosných ochorení by mala platiť od januára, minister ju však zatiaľ nepodpísal, lebo niektoré jej ustanovenia ešte tvoria.
Ide o pravdepodobnosť
„Keď sa dá zaočkovať jeden pacient z desiatich, pravdepodobnosť, že sa chrípka bude šíriť, je u deviatich, keď sa zaočkujú šiesti, má rozšírenie chrípky oveľa nižšiu pravdepodobnosť,“ hovorí lekárka Zuzana Košťálová. Efektivita, pre koľkých ľudí bolo očkovanie prospešné, sa podľa nej zmerať nedá.
Prvé vakcíny dodávajú do lekární od septembra a ich spotreba je najvyššia do decembra. V roku 2006 za štyri mesiace lekárne dostali asi 600-tisíc očkovacích látok. Úrad verejného zdravotníctva spresňuje počty na túto sezónu, výrobcovia hovoria, že na trh rozmiestnili 750-tisíc vakcín.
Bezpečnosť očkovania proti chrípke spochybnil pred piatimi rokmi bratislavský lekár Juraj Štofko. Tvrdil, že očkovanie môže spôsobiť ochorenie aj byť životu nebezpečné. Podľa asociácie súkromných lekárov sa žiaden takýto prípad nestal a očkovanie proti chrípke lekári dnes už väčšinou odporúčajú.
Nebezpečná chrípka nás dlho obchádza
Po naočkovaní chrípkovej vakcíny stúpne do dvoch týždňov hladina protilátok proti vírusu v tele. Chráni pol roka, určitá bunková imunita trvá aj dlhšie. Minulý rok bolo najviac chrípkových ochorení v januári. Košťálová si však spomína aj na roky, keď sa hlavné chrípkové obdobie presunulo až na marec. Pre tých, ktorí sa dali zaočkovať už v septembri, nemusela byť vakcína najúčinnejšia.
Chrípkové kmene vírusu neustále mutujú, zloženie očkovacej látky je preto iné každú sezónu. Určuje ho Svetová zdravotnícka organizácia začiatkom roka podľa toho, aký typ chrípky sa objavil v predošlej sezóne.
„Očkovanie proti chrípke najmä zmierňuje jej priebeh,“ vysvetľuje Ladislav Pásztor, prezident Asociácie súkromných lekárov.
Chrípku sa Slováci snažia podľa GfK liečiť paralenom (50 percent opýtaných) a štvrtina zostáva verná tradíciám a acylpyrínu. Prieskum GfK robila na vzorke tisíc opýtaných. Každý štvrtý Slovák nekupuje pravidelne žiadny liek proti chrípke.
Na bežnú chrípku dnes pacienti, ktorí nemajú oslabený organizmus, neumierajú. Od roku 1957 sa u nás neobjavila pandémia nebezpečnej tzv. hongkonskej chrípky, po takom dlhom čase však stúpa pravdepodobnosť, že sa znovu objaví.
Záškrt sa bude povinne očkovať
Aby Slovensko zosúladilo svoj systém očkovanias Európskou úniou, bude povinne aj v dospelosti očkovať proti záškrtu.
Kým dieťa dosiahne 13 rokov, musia ho rodičia dať deväťkrát zaočkovať. Ľudia v dospelom veku sa musia povinne nechať zaočkovať len proti tetanu. Pripravovaná vyhláška o prevencii a kontrole prenosných ochorení hovorí, že povinné bude u dospelých aj očkovanie proti záškrtu.
Záškrt k nám môžu priniesť
Deti sa proti záškrtu očkujú povinne poslednýkrát práve v trinástom roku života. Prvú dávku dostávajú v treťom alebo vo štvrtom mesiaci, spolu s trojkombináciou proti tetanu a čiernemu kašľu.
Úrad pre verejné zdravotníctvo zistil, že protilátky proti záškrtu dospelých na Slovensku chýbajú. V krajinách únie sa dospelí proti záškrtu očkujú bežne. „Aby sme sa dostali na rovnakú úroveň odolnosti proti záškrtu s ostatnými krajinami, mali by sme zaviesť povinné očkovanie,“ povedala hovorkyňa úradu Veronika Wiedermannová.
Ochorenie mandlí, hltana a hrtana, ktoré sa môže v ťažkých prípadoch skončiť udusením, sa u nás nevyskytlo vyše dvadsať rokov. Pretrváva však v rozvojových krajinách, kam v posledných rokoch častejšie cestujú aj ľudia zo Slovenska a utečenci z týchto krajín migrujú cez Slovensko.
Očkovať sa bude len raz
Látka proti záškrtu je dnes už súčasťou vakcíny, ktorou sa očkuje proti tetanu. Od januára sa preto začne očkovať namiesto monovakcíny proti tetanu vakcínou s dvomi zložkami. Zmení sa len zloženie látky, k lekárovi nebude treba ísť častejšie. Vakcína by mala byť bezplatná. Očkovať budú všetkých dospelých raz za desať rokov.
Človek, ktorý bol tento rok na pravidelnom očkovaní, dostal len tetanovú vakcínu. Proti záškrtu ho zaočkujú až o desať rokov pri ďalšom pravidelnom protitetanovom očkovaní. Monovakcínu proti záškrtu nemáme.
Kto sa má ísť kedy zaočkovať, určia všeobecní lekári. Dospelých na očkovanie nepredvolávajú, je zodpovednosťou lekára a zároveň pacienta, aby podľa zdravotnej karty odsledovali, kedy bol naposledy očkovaný. „Všeobecní lekári pre dospelých až takú tradíciu v predvolávaní pacientov na očkovanie ako detskí lekári nemajú,“ povedal prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor.
(mgl)
