Jeden z prvých televíznych kazateľov,
prinášal Američanom jednoduchú duchovnú
šou s pesničkami, ktorá oslovila aj Elvisa Presleyho.
Rodičia Rexa Humbarda boli kazatelia, čo jeho život predurčilo. A potom ešte príhoda z roku 1952, keď v Akrone sa pred ním v Ohiu vo výklade obchodného domu zjavil malý zázrak. Zmenil nielen jeho život, ale aj spôsob vyznávania viery miliónov kresťanských veriacich. Televízor. Humbard zomrel vo veku 88 rokov.
Pracoval v rozhlase a okamžite pochopil silu nového média. Ešte toho roku začal budovať obrovskú Katedrálu zajtrajška. Stal sa prvým veľkým televíznym kazateľom v USA. "Väčšina ľudí do kostola nechodí a jediný spôsob ako sa k nim dostať, je televízia. Musíme ísť do ich domovov, priniesť im Ježišovo evanjelium," hlásal v nekonfesijnom kresťanskom kostole pre 5400 ľudí. Oltáru dominoval 30 metrov vysoký a 50 metrov široký kríž, ktorým prebleskovali patriotické farby: biela-modrá-červená.
Nedeľnú šou v čase najväčšej slávy zvyklo sledovať okolo 20 miliónov ľudí na 1500 televíznych staniciach všetkých kontinentov s výnimkou Afriky. V roku 1999 ho prestížny týždenník US News & World Report označil za jedného z 25 najvýznamnejších architektov "amerického storočia". Časopis Time bol skeptickejší. "Sú to iba také ľudové nalievarne spojené s vidieckou hudbou."
Neskôr sa Humbard pustil do podnikania, no zadlžil sa a jeho katedrála musela zmeniť majiteľa. Kázal aj bez nej. Na rozdiel od iných kňazov sa nevŕtal v politike. "Ak by dnes kázal Ježiš, nikdy by nešiel do politiky," hovorieval. Atmosféra ako na rockovom koncerte oslovila aj Elvisa Presleyho. Humbard kázal aj na jeho pohrebe. Teraz sa rečnilo na jeho, v priamom televíznom prenose. (bo)
