Ako si spomínate na natáčanie filmu Orlie pierko?
Vo Vysokých Tatrách som strávila asi tri mesiace, bolo to príjemné. Veľmi ma mrzí, že už zomrel pán režisér Martin Hollý, ktorý sa neskôr stal aj naším rodinným priateľom. Spomínam na Vysoké Tatry, na Ivana Rajniaka, Ivana Mistríka, Vlada Müllera. Sú to nádherné spomienky.
Boli ste veľmi mladá. Mali ste 19 rokov. Ako si vás našiel Martin Hollý?
Hrala som v českom filme Pět holek na krku, ktorý režíroval Evald Schorm - to bola moja prvá hlavná rola a vzápätí som natočila Malé letní blues, ktoré režíroval Jiří Hanibal. Potom som si zahrala v slovenskom filme Láska neláskavá, na ktorý veľmi rada spomínam a asi v ňom si ma Martin Hollý všimol. Naraz mi len zavolal, aby som prišla do Bratislavy na herecké skúšky.
Žili ste vtedy v Prahe? Ale ste napoly Slovenka...
Som z Prahy. Otecko bol Slovák, narodil sa v Lopeji, to je časť Podbrezovej.
Kedy ste boli naposledy v Tatrách?
Potom som točila ešte film Letokruhy, ale v Nízkych Tatrách. Vo Vysokých Tatrách som odvtedy bola asi dva-trikrát, viac nie. No zaujímalo by ma, ako to tam teraz vyzerá. Vraj sa to tam veľmi zmenilo.
Vo filme ste dosť vytrvalo "behali" za Ivanom Rajniakom, čo bolo celkom komické. Stáva sa podľa vás, že sa veľmi mladé dievčatá takto zamilujú do zrelých mužov?
Určite je pravdepodobné, že sa to môže stať. Pokiaľ si dobre spomínam, moja postava k nemu tak vzhliadala. Uznávala ho. Neviem, či to bola vyslovene láska k mužovi. Ale určite je to možné.
Vy ste v tom období naozaj maturovali a aj vo filme ste na konci Rajniakovi pyšne oznámili, že: "Už som zmaturovala."
Áno. Mám milú spomienku na scénu v maskérni. Mala som Ivana Rajniaka zvádzať a dať si dole podprsenku. Samozrejme som sa nechcela vyzliecť, to bolo jasné. Povedala som pánovi režisérovi, že to teda nie. Ale on na tom trval - vraj kamera bude zozadu, nič nebude vidieť. Dohovorila som sa s maskérkou a nechala som si oblepiť prsia leukoplastom. Martin Hollý povedal: Budeme to točiť naostro, nikto tam nebude. Všetkých vyhodil. Ale chudák pán Rajniak bol vidieť z "enfacu". Dala som si dole podprsenku a on sa začal strašne smiať. Keď videl tie prsíčka oblepené leukoplastom, dostal hysterický záchvat smiechu.
Aj vo filme má v tejto scéne prekvapený výraz.
Tak to je preto, že som tam mala leukoplast. Teraz už sa vo filmoch ukazujú iné veci. Ale ja som bola vždy ten typ, ktorý takéto scény nemá rád. Hoci to tu aj plnilo účel a nebolo nič vidieť. Bola som naozaj veľmi mladá.
Čo tento film znamenal pre vašu kariéru?
Znamenal pre mňa veľa, vďaka nemu som natočila aj ďalšie filmy na Slovensku. Ale najviac pre mňa znamenalo priateľstvo s pánom režisérom Hollým. Bol mi aj za svedka na svadbe. Zblížila som sa tiež s jeho manželkou a s dcérami. Naozaj veľmi.
Ešte sa niekedy vrátite k filmu?
Nikdy nehovor nikdy. Keby som dostala ponuku, ktorá by ma oslovila, tak určite. Nezanevrela som na film. Našla som si len iné povolanie, v ktorom sa cítim dobre. Pracujem v oblasti public relations. Som hrdá, že som sa naučila aj niečo iné. V mojom veku je už rolí menej a nechcelo sa mi na ne čakať.
