BRATISLAVA. Obce, na území ktorých sú cirkevné a súkromné základné umelecké školy, si môžu finančne polepšiť. Vláda plánuje prihliadnuť na ich potreby pri delení daňových príjmov.
Z výnosu dane z príjmov fyzických osôb, o ktorý ide, obciam patrí približne 70 percent.
Medzi jednotlivé obce sa peniaze delia podľa určitých štatistických údajov, nezohľadňuje sa však to, že od tohto roka musia financovať aj základné umelecké školy, na riadenie ktorých nemajú vplyv.
V prvej polovici roka vláda tento problém riešila tak, že dotknutým obciam dala dve mimoriadne dotácie.
Istota pre obce?
Dnes ministerstvo financií navrhuje, aby sa od budúceho roka určitá časť peňazí delila aj podľa počtu žiakov cirkevnej alebo súkromnej ZUŠ na území obce.
Vlasta Grajciarová z Mestského úradu Martin návrh oceňuje. Zmena by podľa nej znamenala „predovšetkým istotu pre samosprávu“, že nemusí doplácať na legislatívnu „dieru“. Inak „bude v štáte pokračovať právny chaos – obciam zostane povinnosť financovať, ale bez pridelenia zdrojov“.
Zo spôsobu, ako sa peniaze delia, vyplýva, že na obce, kde takéto zariadenia nie sú, by pripadla menšia časť „koláča“. V korunách to však nemusí byť menej ako po iné roky.
Od budúceho roka si totiž určití ľudia nemôžu znížiť základ tejto dane o toľko, o koľko mohli dosiaľ. Štátu odvedú viac peňazí, takže celkový výnos dane sa zvýši.
Získať môžu všetky obce
Zo „zvýšenia solidarity“ daňovníkov s vyššími príjmami, ktorou vláda zmenu obhajovala, teda môžu profitovať všetky obce, najmä však tie, v ktorých sú neštátne základné umelecké školy.
Hovorkyňa primátora Popradu Zuzana Pojedincová povedala, že na zabezpečenie takýchto zariadení v budúcom roku mesto potrebuje približne 16 miliónov korún.
Ak sa im ujde o túto sumu viac, „môžeme zabezpečiť financovanie neštátnych ZUŠ a školských zariadení“.
Grajciarová zasa hovorí, že sa to ukáže až na budúci rok, pretože „v našom meste je veľa takýchto zariadení“.
O čo ide
Do minulého roka cirkevné a súkromné základné umelecké školy financovalo ministerstvo školstva. Keďže ich „narastajúci počet“ zaťažoval jeho rozpočet, navrhlo, aby povinnosť prešla na obce.
Mnohé obce si nemôžu dovoliť školy platiť. Pri delení výnosu dane z príjmov fyzických osôb sa totiž do úvahy berie len počet žiakov obecných škôl a zariadení tohto zamerania.
Vláda postupne uznala, že požiadavky obcí sú opodstatnené. Najskôr im dala jednu, potom druhú „mimoriadnu dotáciu“.
Nie je vylúčené, že zákon, ktorým štát financovanie neštátnych ZUŠ pririekol samospráve, je protiústavný. Obciam totiž nariaďuje, aby niekomu poskytli peniaze – v konkrétnej výške a po konkrétny čas – čo môže byť zásahom do ich slobody rozhodovania. Ústavný súd prípad zatiaľ nevyriešil.
(joč)
