BRATISLAVA. Zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic z dielne ministerstva dopravy včera prešiel vládou. Hoci o ústavnosti jeho paragrafov pochybujú aj viacerí ústavní právnici, vláda neustúpila. Neschopnosť argumentovať, ale veľkú vôľu zákon prijať, už ukázalo aj pripomienkové konanie k zákonu.

Účel zákona je prvoradý

Rezort dopravy dostal ku kontroverznému zákonu devätnásť pripomienok, akceptoval trinásť.

„Návrh zákona umožňuje, aby získanie vlastníckych práv k pozemku nebolo nutné deklarovať ku dňu začatia stavebného konania,“ napísal napríklad Úrad vlády. Dôsledkom toho môže nastať výrazné obmedzenie až znemožnenie výkonu vlastníckeho práva, čo je v rozpore s ústavnými princípmi, vysvetľovalo jeho stanovisko.

Ochrana vlastníckeho práva je pritom aj súčasťou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Európsky súdny dvor sa taktiež zaoberal problematikou takzvaného nepriameho vyvlastnenia. To predstavuje zabratie súkromného pozemku štátnou správou bez toho, aby bolo vydané rozhodnutie o prevode vlastníckeho práva, pripomína stanovisko Úradu vlády. Takýto postup však podľa súdneho dvora „porušuje právo na rešpektovanie majetku vlastníka pozemku“.

Rezort dopravy sa v reakcii na tieto argumenty oponentov zmohol iba na skonštatovanie, že „bez takéhoto ustanovenia nie je možné dosiahnuť účel zákona“.

Ministerstvo dopravy zákonom delí vlastníkov pozemkov na tých, ktorí ho „využívajú obvyklým spôsobom“, a tých, „ktorí ho využívajú na znemožnenie naplnenia verejného záujmu“. O tých prvých podľa nich­ hovoria rozsudky európskych súdov, tí druhí podľa tejto logiky nie sú chránení.

„Ak si kúpim pozemok a momentálne na ňom nestaviam, nie je hodný ochrany?“ pýta sa potom aktivista Richard Drutarovský.

Podobný názor ako Úrad vlády má aj Národná banka Slovenska. Namietala, že stavať na cudzích pozemkoch je „v rozpore so zákonmi a právnymi normami spoločnosti vôbec“. Podľa nej nie sú na mieste ani argumenty ministerstva dopravy, ktoré označilo bránenie si pozemkov ich vlastníkmi za handrkovanie a že o ústavnosti návrhu môže rozhodnúť iba Ústavný súd.

Premiér Robert Fico i minister dopravy Ľubomír Vážny viackrát pri obhajovaní urýchlenej výstavby povedali, že o tom, či je, alebo nie je niečo ústavné, má rozhodnúť Ústavný súd. „Vyhlásenia niekoho iného ako Ústavného súdu nás teraz nezaujímajú,“ povedal premiér Fico na začiatku septembra.

Vlastníctvo preukazovali

už za komunizmu

Medzi kritikov, ktorí neboli vypočutí, sa dostalo aj ministerstvo výstavby. To sa tiež pokúša o vlastný urýchľovací zákon, ale vláda o ňom ešte nerokovala.

Výstavba doprave pri pripomienkovaní odkázala, že „preukázanie vlastníctva ku stavebnému pozemku zaviedol stavebný zákon už v roku 1976 v podmienkach socialistického zriadenia ako základnú podmienku na vydanie stavebného povolenia“.

Právnici z rezortu dopravy na to len stroho skonštatovali, že nový zákon ruší tie ustanovenia stavebného zákona, ktoré hovoria o tom, že stavebník musí preukázať vlastníctvo pozemku.