BRATISLAVA. Slovensko je tak ako vlani až 49. krajina sveta s najnižšou mierou pociťovanej korupcie.
V rebríčku podľa Indexu vnímania korupcie, ktorý každoročne spracováva organizácia Transparency International, sú z 27 krajín Európskej únie za Slovenskom ešte Lotyšsko, Litva, Grécko, Poľsko a nováčikovia z Bulharska a Rumunska.
Za krajinu s najnižšou mierou korupcie na svete je považované Dánsko. Najviac ju cítia obyvatelia Somálska a Mjanmarska.
Zlepšenie je nevýrazné
Hodnotenie Slovenska sa oproti minulému roku nepatrne zlepšilo. Vlani bolo naše protikorupčné prostredie ocenené na 4,7 bodu z desiatich, tento rok sme získali 4,9 bodu.
Prezidentka Transparency International Slovensko Emília Sičáková-Beblavá upozorňuje, že index sa vypočítava na základe 14 prieskumov medzi podnikateľmi, analytikmi, obyvateľmi i cudzincami z troch posledných rokov.
Výsledok sa podľa nej teda nedá považovať za „úspech či neúspech súčasnej vládnej garnitúry“.
Beblavá si myslí, že vláda zatiaľ nepredstavila jasnú víziu, ako korupciu potláčať. „Súčasná vládna koalícia sa zatiaľ sústredí predovšetkým na represiu. Tá je veľmi dôležitá, ale aj drahá a nemá taký efekt, ako preventívne protikorupčné opatrenia.“
Vláda by podľa nej mala čo najskôr predstaviť aj nový protikorupčný program. „Ak chceme, aby časť verejných zdrojov nevyšla navnivoč, potrebujeme transparentné pravidlá na čerpanie dotácií, eurofondy, verejné obstarávanie, konflikty záujmov či prístup k informáciám.“
Nová vláda, nové kauzy
Transparency v hodnotení súčasnej vlády upozorňuje aj na viaceré kauzy.
Spomína miliónové štátne zákazky na východnej hranici pre sponzora Smeru, machinácie s pozemkami v Slovenskom pozemkovom fonde alebo kauzu dotácie pre organizáciu Privilégium, v ktorej pracovala ministerka sociálnych vecí Viera Tomanová.
Zodpovedný je minister vnútra Kaliňák
Vo vláde za protikorupčné aktivity zodpovedá minister vnútra a podpredseda vlády Robert Kaliňák.
Hovorca ministerstva Erik Tomáš s hodnotením Transparency nesúhlasí a tvrdí, že vláda je v boji proti korupcii aktívna.
„V apríli došlo k transformácii odboru boja proti korupcii na Úrade vlády, vytvorili sme aj pracovnú skupinu pre aktualizáciu Národného programu boja proti korupcii,“ povedal Tomáš.
Skupina sa zatiaľ stretla len raz, minulý týždeň.
Tomáš hovorí, že Úrad vlády prioritne pracuje na štúdii o dosahu doterajších protikorupčných opatrení, a až na jej základe bude skupina protikorupčný program aktualizovať.
Kedy vláda program predstaví, nepovedal.
Čechom kazia dojem najmä Čunek a Gross
PRAHA. V Česku sa podpláca menej ako kedykoľvek za posledných deväť rokov. Aj tak sa dá prečítať Index vnímania korupcie za rok 2007, ktorý zverejnila organizácia Transparency International.
Česká republika sa v ňom umiestnila na 41. mieste spolu s Talianskom. Oproti minulému roku je to posun o päť miest nahor, asi na úroveň z roku 1997.
Analytikov mohol tento výsledok zaskočiť. Posledné dni totiž české médiá prepierajú kauzy, ktoré aspoň nepriamo s korupciou zrejme súvisia.
Z úplatkárstva sú podozriví hneď traja politici, ktorí tak pokazili dobrý dojem z umiestnenia krajiny.
Expremiér Stanislav Gross urobil niekoľkomiliónový obchod, ktorý môže byť podvodom. Premiér Mirek Topolánek príliš kŕčovito vysvetľuje, ako sa dostal k luxusnému Volvu a vicepremiér Jiří Čunek bol podozrivý, že prijal miliónový úplatok. Kauzu zastavilo štátne zastupiteľstvo, nie súdne rozhodnutie.
Gross už dokonca čelí aj trestnému oznámeniu za údajné zneužitie informácií, ku ktorým sa dostal ako predstaviteľ štátu.
(toh)
Beblavá: Vízia je nejasná
Prezidentka Transparency International Slovensko EMÍLIA SIČÁKOVÁBEBLAVÁ hovorí, že priestor na nevhodné správanie sa zväčšil.
Líši sa prístup súčasnej a bývalej vlády ku korupcii?
„Tak, ako počas vlády Mikuláša Dzurindu, aj počas vlády Roberta Fica vznikajú korupčné kauzy. Rozdiel je v tom, či sa priestor na korupciu obmedzuje, alebo rozširuje. Zatiaľ čo počas Dzurindových vlád sa vďaka reformám ako privatizácia bánk ten priestor zmenšoval, Fico chce čo najviac peňazí prerozdeľovať a v rámci verejného sektora tak vzniká aj väčší priestor na korupciu. Otázka je, čo všetko vláda urobí preto, aby riziká znížila. Zatiaľ nepredstavila jasnú víziu.“
Index vnímania korupcie sa však u nás tento rok o máličko zlepšil.
„Hodnota indexu sa zlepšuje od roku 2004. Tento trend bol naštartovaný Dzurindovými reformami, a hoci už vyše roka je pri moci vláda Roberta Fica, vplyv reforiem sa prejavuje stále. Index sa ráta na základe prieskumov za posledné tri roky a zahŕňa aj výsledky bývalej vlády. Dôležitá bude udržateľnosť pozitívneho trendu, vzhľadom na spomínané riziká.“
V čom vidíte najväčšie protikorupčné zlyhanie súčasnej garnitúry?
„Napríklad v rozhodnutí parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý de facto akceptoval ako formu správania papalášizmus. Povedal, že to, ako sa správal minister Harabin, keď jeho služobné auto využívala jeho rodina, je v poriadku. Vyslal tak signál celému verejnému sektoru a samosprávam, že je v poriadku, ak verejné statky používajú na súkromné účely aj najbližší funkcionárov. Priestor na tolerovanie nevhodných foriem správania sa tak rozšíril.“
Kliknite - obrázok zväčšíte.
