Skúsenosti z výberu súťažných predstavení sa mohli jedinečne odzrkadliť na diskusiách poroty a kritickej obce s divákmi a členmi súborov. Práve tieto otvorili festival Tempus Art v Rožňave konsenzom.
Oceniť treba snahu pozvať z domácich a zahraničných súborov s inscenáciami najmä tie, kde slovo vyvážili i nonverbálne znaky. Tie dokážu diváka nielen upútať, ale sprístupnia mu i inscenačnú poetiku celku, možnosť vychutnať si dešifrované detaily (gagy, obrazy).
Nové žánre verzus klasika
V kontexte festivalu alternatívneho divadla sú totiž zaujímavo kombinované prekvapivé žánre napríklad i s klasickými predlohami – Shakespeare ako tanečné maďarské divadlo Kompánia s posunom k interpretácii deja optikou šialenstva Júlie prebudenej v hrobke (Cena za najlepšiu inscenáciu). García Lorca málo známou hrou o Perlimplinovi a Belise poslúžil Poliakom z Divadla Okno ako inšpirácia pre šteklivú bábkovú tieňohru s otvoreným koncom (Cena za réžiu - Krzysztof Zemło). Apropo, „Buterfly“ ako hudobnotanečná inscenácia s videoprojekciou Spoločnosti José Besprosvanyho z Belgicka bola o strete kultúr.
Samovraždou Japonky (Cena za ženský herecký výkon - Daniela Lucá) spolu s teroristickým útokom na Dvojičky predložila divákovi konfrontáciu tragédií neznámych a tragédií vlajkovo pertraktovaných. Ostrovského Búrku preniesli Lotyši z Divadla Galiny Poliščuk do nablýskaného módneho salónu v 21. storočí, vzťahy a povahy zostali, a postavy s odstrašujúcou samozrejmosťou prešli do Ruska 19. storočia a späť. Maďari zo súboru Štúdio „K“ s názvom 3 noci predstavili S. Mrožkovu Čarovnú noc a výborné mužské herecké výkony.
Cirkus, šok aj emócie
Cenu za mužský herecký výkon napokon získali šiesti páni v alternatívnych kostýmoch. Ostravské Bílé divadlo s inscenáciou Ty, ktorý lyžuješ, inšpirovanou kresbami Martina Velíška, sprvu šokovalo, ale dokázalo, že vie rozpoznať i dotvoriť hodnoty bielych miest v umení pre vlastnú inšpiráciu.
Zo súťažných prestavení pripomeňme aj The Obsession (Posadnutosť) česko-francúzskeho súboru Décalage s prvkami cirkusu, v duchu pouličného, komicky i emotívne ladeného predstavenia, ktoré získalo Cenu diváka. A klauniádu Habbe und Meik rovnomennej divadelnej spoločnosti, kde dvaja herci majstrovským pohybom animujú tvrdú neživú hmotu celotvárových masiek.
Z tanečných súborov zaujalo Štúdio súčasného tanca zo Záhrebu. V súťažnej sekcii Slovensko prezentovalo Túlavé divadlo s inscenáciou „Jožko Púčik a...“ Neprítomné súbory zo zahraničia zastúpili v nesúťažnej sekcii domáce súbory.
Súčasťou festivalu boli i tvorivé dielne. Divadlo Décalage tu vysoko zdvihlo latku, ktorú Bielorusi (Divadlo Inzhest) iba podliezli. Tento súbor, čo má v názve gesto, ukázal i v súťažnom predstavení iba šou s povrchnými inšpiráciami. Každý návštevník mal však právo diskutovať. Aj v tomto je možno tento festival jeden zo vzácnejších.
Autor: Frederika Čujová (Autorka je teatrologička)
