Ale prvýkrát priviezol so sebou skupinu Terraplane, v ktorej skvele spieva syn legendárneho kontrabasistu Charlieho Mingusa Eric, pripomínajúci známeho speváka Davida Claytona-Thomasa.
Priaznivci klasických „dvanástiek“ (hovorím o taktoch v blues, nie o pive) si však na svoje príliš neprišli. Ak sa už aj to „pravé“ blues objavilo, zvyčajne ho Sharp so svojou zázračnou steel gitarou rozbil a nechal zmiznúť v húštine polyrytmov a melodických zmien.
Bol to skvelý koncert, plný dobrodružnej hudby. Večer mal len jedinú chybu. Sálu, ktorú Marián Varga vypredá, kedykoľvek si spomenie, navštívili slabé štyri desiatky ľudí.
Kto má čas, nech si zajtra za Sharpom zájde do Viedne. Väčšiu radosť mi v poslednom čase urobila len milovaná Slavia, keď vyhrala svoj prvý zápas v Lige majstrov.
Autor: Jan Rejžek
