Už dávno nebola na trhu situácia, že koruna je jedinou menou v regióne, ktorá slabne. Spôsobuje to menšia dôvera,že Slovensko zavedie euro.
BRATISLAVA. Neistota ohľadne rozpočtu a jeho deficitu sa dostala na trh. Nedávno zverejnené informácie o tom, že Eurostat by mohol prepočítať a zvýšiť schodok verejných financií, čo by mohlo ohroziť prijatie eura, oslabili slovenskú korunu. Euro tak po niekoľkých mesiacoch znova stojí viac ako 34 korún. Za týždeň sa znehodnotila zhruba o percento.
Koruna začala strácať po tom, ako začala minulý týždeň jedna americká banka predávať koruny. Podľa odhadov obchodníkov nakúpila od 300 do 400 miliónov eur. To znížilo dopyt po korune a začala sa oslabovať. K nej sa neskôr pridali ďalšie zahraničné banky, aby neutrpeli príliš veľké straty.
Minulý týždeň sa mena dostala nad svoju psychologickú hranicu len na krátko, tento týždeň sa tam už stabilne udržiava. Pritom pred niekoľkými mesiacmi sa koruna dočasne ocitla dokonca pod hranicou 33 korún. Korunou včera nepohlo ani rozhodnutie Národnej banky, že nebude meniť úroky a ani jej signál, že ekonomike sa darí a inflácia je pod kontrolou.
Už sa špekuluje proti euru
Pravdepodobnosť, že od januára 2009 budeme platiť eurom, sa podľa prieskumov donedávna blížila k 80 percentám. Potom ako z centrály Eurostatu prenikli informácie, že rozpočtový deficit by mohol byť vyšší, dôvera klesá. Hoci sa to ešte neodrazilo v prieskumoch, cítiť to už na trhu.
Podľa ekonóma UniCredit Bank Viliama Pätoprstého majú na korunu vplyv aj úvahy o zrýchlení výstavby diaľnic cez súkromno-verejné projekty, čo tiež môže zhoršiť vývoj rozpočtu. Ale aj neistota ohľadne druhého piliera. Napriek tomu si myslí, že šanca na prijatie eura v januári 2009 je vysoká.
„Za oslabením meny môže byť špekulácia, že nevstúpime do eurozóny,“ povedal devízový obchodník Tatra banky Boris Somorovský. Myslí si to aj ekonóm Citibank pre Čechy a Slovensko Jaromír Šindel. „Pod vývoj koruny sa podpísala vyššia neistota ohľadne úspešnej kvalifikácie Slovenska do eurozóny,“ povedal. Ak chce Slovensko zaviesť euro, deficit verejných financií nesmie byť tento rok vyšší ako tri percentá HDP. Pôvodné odhady ministerstva financií hovorili, že to bude 2,7 percenta. Vláda plánuje na tento rok tesných 2,9 percenta. Eurostat požaduje, aby sa do deficitu zahrnula aj Národná diaľničná spoločnosť. To by mohlo schodok zvýšiť podľa rezortu financií o štyri až päť miliárd korún, čo sú asi dve desatiny percenta na HDP. Ocitli by sme sa tak v tesnej blízkosti od hodnoty, ktorá by nás mohla diskvalifikovať zo zápasu o euro. Zaujímavé je aj to, že americká hypotekárna kríza, ktorá viedla k poklesu úrokov v USA, spôsobila nárast záujmu investorov napríklad o tureckú líru alebo o maďarský forint, nie však o slovenskú korunu. „Prvýkrát za posledné obdobie sa stalo, že koruna sa oslabila, napriek tomu, že okolité meny stúpali,“ povedal Somorovský. Napríklad forint si za posledný týždeň polepšil o dve a pol percenta. Koruna sa pritom oslabila o 1,2 percenta.
Ekonómovia to pripisujú tomu, že Eurostat sa nám chystá zvýšiť schodok verejného rozpočtu. Mohlo by sa stať, že nesplníme jednu z podmienok na zavedenie eura. Je ňou schodok do troch percent HDP.
Signál z Eurostatu nie je prvým, ktorý k nám únia vyslala ohľadom eura. Pred časom šéf Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet povedal, že ak chceme zaviesť euro v roku 2009, mali by sme byť aktívnejší v plnení maastrichtských kritérií, najmä v znižovaní deficitu. Podobné slová Slovensku potom adresoval aj eurokomisár Joaquín Almunia.
Tretí varovný signál
Signál z Eurostatu je podľa ekonómky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej pre Slovensko „určitým rizikom“. Ak sa však naplnia odhady ministerstva financií, že schodok stúpne len o dve desatiny percenta na HDP, zavedenie eura to neohrozí. „Riziko rastie, ale stále je viac pravdepodobne, že kritérium splníme,“ povedala.
„Musí byť jednoznačne stanovené, že v rozpočte sú zdroje, aby sa dodržali maastrichtské limity. Ak sa nájdu, trh sa upokojí a koruna prestane klesať,“ povedal ekonóm Allianz – Slovenská DSS Mário Blaščák. Premiér Fico aj minister financií deklarovali ochotu šetriť vo výdavkoch, ak to bude pre euro potrebné.
Oficiálne stanovisko Eurostatu, ktorý chce do deficitu rozpočtu zarátať napríklad aj úvery Národnej diaľničnej spoločnosti, má byť známe v najbližších týždňoch.
Ministerstvo financií je zdržanlivé. „Obavy trhu nebudeme komentovať. Čakáme na správu Eurostatu,“ povedal hovorca Miroslav Šmál.
Stĺpček Ivana Štulajtera
Trio
Nájsť jednoznačný pozitívny signál, ktorý od volieb táto vláda vyslala do sveta, je problém. Ak ho aj nájdete, tie negatívne bud v prevahe.
Kosovo, Benešove dekréty, pakty s Putinom, dôchodková reforma, zdravotnícka reforma, vojna s monopolmi, Zákonník práce. To sú všetko témy, ktoré hrmia alebo prehrmeli krajinou, zabalené do Slotových vulgarizmov, Ficovho fanfarónstva a Mečiarových hier, ktorým rozumie len on sám. Bolo by čudné, keby život vnútri Slovenska a jeho obraz v zahraničí nepoznačili.
Tu však zatiaľ takýto hrmotný štýl politiky slávi úspech. Vládne trio teda nedostáva z verejnosti varovania, aby zaradilo spiatočku. Myslí si, že nadnes stačí vysoký ekonomický rast a držať sa eura ako kliešť. Potom sa uvidí. No čosi by triu mohol našepkať vývoj na devízovom trhu. Ale aj tá skepsa, čo presakuje z Bruselu a Frankfurtu.
