Narodili sa s mentálnym postihnutím, alebo sa u nich duševné ochorenie objavilo v priebehu života. V Domove sociálnych služieb hudbou liečia nielen svoje duše, ale radosť rozdávajú všade naokolo. Na žiadnom kultúrnom podujatí v okolí nesmú chýbať, ľudia si ich žiadajú. Zástupca riaditeľky domova Daniel Ivan kapelu vedie a neraz ju na base aj sprevádza. „Nácviky treba prispôsobiť momentálnemu duševnému stavu členov kapely,“ hovorí.
VIDEO: Proti bolestiam duše bojujú hudbou
KAMERA: Ján Krošlák
Oligofrenici sú večnými deťmi a hra je pre nich vždy zábavou. V prípade schizofrénií však môže byť správanie nevyspytateľné. „ Ak člen kapely nechce hrať, berieme to na vedomie. Nemá význam ho v tom momente presviedčať, aby prišiel na nácvik,“ hovorí Daniel Ivan. Ak sa tento problém objaví pred vystúpením, členovia kapely sa dokážu zastúpiť.
Harmonikár Štefan Bauer noty nepozná, no dokáže zahrať množstvo pesničiek. Hudobný talent u neho objavili v detstve rádové sestričky v ústave. Dodnes sa teší ako dieťa, keď zaznie potlesk. Eliáš Bartoš naopak neprejaví, čo robí hudba s jeho vnútrom. Vyštudoval konzervatórium, jeho hra je však závislá od momentálneho psychického rozpoloženia. Huslistu Pavla Jarábka spod Poľany stále ťahá k detvianskym melódiám a spevák Štefan Dvorský vkladá do piesní silu, ktorú už roky nemá v rukách. V minulosti utrpel úraz, po ktorom mu ochrnuli ruky.
Domov má aj divadlo. Klienti si pripravujú kulisy na vystúpenia, šijú kostýmy. Nacvičili už celý oberačkový rok. Keď trénovali horehronský „ dupák“, vybrali sa až do Heľpy. „Keď ešte boli zdraví, niektorí sa divadlu venovali a vzťah k umeniu v nich ostal napriek ochoreniu,“ dodáva Ivan. (eta)
