Hľadači pokladov drancujú a devastujú archeologické lokality. Zákon im v tom nedokáže zabrániť. Vykrádači sa organizujú, Mmjú dobrú techniku a kontakty.
BRATISLAVA. Nelegálni archeológovia, hľadači pokladov s pomocou detektorov kovov, vykrádajú a devastujú archeologické náleziská. Najviac postihnuté na Slovensku sú Molpír, Bojná a stredoveké hrady. Archeológovia sú bezmocní.
V polovici septembra sa v českom Tachove zišli na svetovom zápolení „hľadači pokladov“. S pomocou detektorov sa snažili nájsť zakopané mince a ďalšie predmety.
Devastujú náleziská
Detektoristi majú vlastné webové stránky, dobré medzinárodné kontakty. Na rozdiel od archeológov aj dostatok prostriedkov a tým aj stále výkonnejšiu techniku.
Mnohé archeologické lokality menia na spúšť. Vedúci katedry archeológie FF UK v Bratislave Jozef Hoššo hovorí, že k najviac postihnutým lokalitám na Slovensku patrí Molpír blízko Smoleníc, čiastočne však aj Bojná a niektoré stredoveké hrady. Pribúda miest, kde už zlé skúsenosti s hľadačmi pokladov majú.
Novela Trestného zákona sprísnila pred niekoľkými rokmi postihy za nedovolené vyhľadávanie nálezov s pomocou detektorov kovov.
„Problém nevidím v legislatíve. Tá by bola dostatočná, ak by sa v praxi zákon dodržiaval,“ povedal Hoššo. Nálezy patria štátu a akékoľvek zásahy do lokalít so sprísnenou ochranou musia byť ohlásené.
Nálezy tiež treba ohlásiť na pamiatkovom úrade, v múzeu či v archeologickom ústave. „V praxi to však nefunguje a my sme proti tomu bezmocní,“ konštatoval Hoššo.
Nálezy idú za hranice
Pomôcť by mohlo zvýšenie tzv. nálezného. Odmena za nález sa pohybuje do desiatich percent z kultúrno-historickej hodnoty na základe znaleckého posudku. Väčšina nálezov tak putuje na predaj za hranice Slovenska.
„ Jednou z ciest by mohla byť evidencia detektoristov,“ myslí si archeológ.
Členovia združenia Rondel, ktorí zachraňujú hrad Čabraď pri Krupine, majú s hľadačmi tiež svoje skúsenosti. „Je nemožné hrad ochrániť, ak nie je obývaný. Pravidelne tu narazíme na vykopané jamy a vieme, že sme tu mali „krtkov,“ hovorí Albert Loydl zo združenia Rondel. Podobne je na tom aj neďaleký Pustý hrad, kde okrem archeologického výskumu naplno beží aj ten nelegálny. Prichytili tu už vykrádačov z viacerých krajín. Mnohí z nich sú pri dochytení agresívni.
„Mám skúsenosť z hradu Šášov. Upozornil som mladého muža, že koná protizákonne, za čo ma takmer napadol,“ hovorí archeológ Hoššo.
Detektoristi sú zameraní len na zisk z predaja nálezov, historický kontext ich nezaujíma. Ich činnosť môže lokalitu vážne narušiť. Na poškodzovanie nálezísk poukázal pred časom aj inštitút pre archeológiu univerzity vo Frankfurte. Podľa jeho šéfa Hansa von Kaenel ešte nikdy neboli archeologické lokality v takom ohrození ako dnes.
