Sťahovanie dedinčanov do miest a novodobý sviatočný marketing zotreli na Slovensku predtým jasný predel medzi západnou a východnou kultúrou vo veľkonočných zvykoch. Civilizačné rozhranie pociťovali hlavne dievčatá, ktorým zdravie a krásu mala zabezpečiť buď „západná“ šibačka, alebo nemenej neľútostná „východná“ oblievačka, v prípade citlivejších meštianok postriekanie voňavkou.

„V 20. a 30. rokoch dospelí muži v mestách svoje príbuzné len kropili voňavkou, ale po povojnovom mohutnom sťahovaní z dedín sa presadila dedinská tradícia polievania vodou – to sa však týkalo len mládeže,“ hovorí Viera Feglová z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied. Bohatá ponuka korbáčov dnes dominuje mestským tržniciam. Sama expertka pripúšťa, že ju v pondelok určite čaká decentné postriekanie voňavkou a pošibanie.

Rodinný sviatok

Veľkonočné sviatky si na Slovensku okrem významu najväčšieho kresťanského sviatku zachovávajú veľkú dôležitosť ako sviatok rodinný. Lipnutia na tradíciách sa líšia v regiónoch a veľké rozdiely panujú medzi mestom a dedinou. „U mladej generácie je už zjavná nechuť obchádzať susedky,“ hovorí Feglová a príčinu vidí v tom, že mladí dávajú prednosť inej zábave. „Na dedine je okrem toho sviatok skôr chápaný ako posvätný čas, keď je potrebné navštevovať bohoslužby.“

Symboly

Nezmenené však zostávajú symboly siahajúce až k pohanstvu, ktoré však kresťanstvo dávno prevzalo. Veľkonočné sviatky ako začiatok jari symbolizuje vajíčko, voda a zeleň. Dodnes na Slovensku pretrváva zvyk svätiť vajíčka ako symbol životného kolobehu, nesmrteľnosti, neustáleho obnovovania života alebo svätiť vetvičky bahniatok. Podobne ženy a dievčatá pripravujú v predstihu pre muža a mládenca kraslice. Najjednoduchší spôsob výzdoby bolo ich uvarenie s cibuľou. Na juhu stredného Slovenska na ne dodatočne vyškrabkávali rôzne vzory. Najrozšírenejšou formou ozdoby dodnes je batikovanie alebo výzdoba voskom.

Veľkonočné zvyky sa dodnes dodržiavajú najmä na dedinách stredného Slovenska. Sviatok v obciach udržiavajú predovšetkým miestne folklórne súbory a s nefalšovaným polievaním dievčat sa môžeme stretnúť v rázovitých regiónoch Oravy, Liptova, Kysúc či na Horehroní.

Rómska Veľká noc

Etnológ Arne Mann síce hovorí, že slovenských Rómov sa veľkonočné sviatky takmer netýkajú, pretože sviatok pôvodne vychádzal z kalendára viazaného na poľnohospodárstvo, pamätníci však spomínajú, že v „prešporáckych“ rodinách bývalo zvykom, že na Veľkonočnú nedeľu prišiel do rodiny zahrať na husle cigánsky hudobník. Na východe krajiny veľkonočné zvyky rešpektuje aj značná časť rómskej komunity. Podľa redaktorky rómského denníka Denisy Havrľovej staré zvyky udržiavajú skôr olašskí Rómovia.

„Veľká noc sa začína u Rómov v podstate na Veľký piatok, čo je jediný deň v roku, keď Rómovia držia pôst,“ hovorí koordinátor komunitného centra v Rudňanoch Peter Pollák.

Večer sa celá rodina odoberie do kostola, nie však na omšu, ale len sa poklonia pred krížom. Už v piatok a potom aj v sobotu gazdinky pripravujú tradičné veľkonočné jedlá, koláče a šunku, ktoré v nedeľu odnesú do kostola posvätiť. Zaujímavosťou podľa Polláka je, že do košíka s jedlom Rómovia ukladajú aj snubné prstene, aby bol ich zväzok pevnejší. „Po návrate domov z kostola trikrát obídu v kuchyni stoličku. Až potom si zasadnú k raňajkám z posväteného pokrmu, pričom skutočná hostina sa začína pri nedeľňajšom obede, keď sa členovia rodiny navštevujú a hostia sa navzájom,“ opisuje rómske zvyky Pollák. (čtk)