Keď zástupy mníchov v sobotu prechádzali mestom Rangún, neobišli ani smutne preslávený dom na brehu jazera Inja. Vojenská junta v ňom posledné štyri roky drží šéfku mjanmarskej opozície a líderku Národnej ligy za demokraciu Su Ťij (62).
Keď mnísi prechádzali okolo jej domu, vyšla Su Ťij v sprievode dvoch žien von a mníchov so slzami v očiach pozdravila. Tí sa potom pomodlili a išli ďalej. Nasledujúce dni sa už k jej domu nedostali.
Su Ťij je vo svete známa minimálne tak ako Nelson Mandela. Mierovou cestou sa vo svojej krajine snaží poraziť vojenský režim a nastoliť demokraciu.
S MTV proti junte
Podporujú ju politici po celom svete a rovnako aj mnohé hviezdy šoubiznisu. Kampaň na jej podporu vysielala aj televízna hudobná stanica MTV.
Už jej otec bojoval pred viac ako 60 rokmi za nezávislosť Mjanmarska (vtedy Barmy). Zavraždili ho v roku 1947, keď mala Su Ťij dva roky. Odhodlanie bojovať za svoju vlasť zdedila najskôr po ňom. S matkou, prvou barmskou veľvyslankyňou v histórii, sa dostala do Indie a neskôr odišla študovať na Oxford. V Británii sa vydala a domov sa vrátila až v roku 1988, aby podľa vlastných slov začala „druhý boj za nezávislosť“.
Verejne sa postavila proti vojenskej diktatúre a založila Národnú ligu za demokraciu.
O dva roky na to sa jej podarilo vyhrať voľby, ktoré junta po dlhom čase vyhlásila. Jej víťazstvo však zmenu režimu neznamenalo. Vláda označila výsledky volieb za neplatné.
Su Ťij odvtedy strávila takmer dvanásť rokov vo väzení alebo v domácom väzení. V roku 1991 dostala Nobelovu cenu za mier. Šéf komisie, ktorá ceny udeľuje, o nej vyhlásil, že je „vynikajúcim príkladom sily bezmocných“.
Ľudia sa môžu báť, mali by však vedieť prekonať strach a žiť v pravde.
Su Ťi
Autor: jah, čtk
