OPAVA. Neďaleko Opavy v časti Opavské Lazy majú rakúski investori záujem postaviť veterný park. Od roku 2010 by mala nová elektráreň energiou zásobovať veľkú časť Veľkokrtíšskeho okresu. Obyvatelia zatiaľ voči projektu námietky nemajú.
Starosta Pavol Lekýr je vo vyjadreniach opatrný. „Do konca mesiaca by sme mali mať k dispozícii všetky analýzy, potom budeme múdrejší,“ hovorí.
VIDEO - Čo si myslia obyvatelia?
Predbežné merania intenzity vetra dopadli viac ako nádejne. Nie náhodou tunajší obyvatelia túto časť nazývajú už roky Sibírom. „Fúka tu bez prestania. Občas žartujeme, že si musíme poriadne pribiť čiapky, “ hovorí dôchodca Jozef Holec.
Nádejný vietor
Ak dostane projekt zelenú, na rad príde posudzovanie vplyvov na životné prostredie, výkup pozemkov a prieskum medzi obyvateľmi. Práve na tieto prekážky narazili plánované veterné elektrárne na viacerých miestach Slovenska.
Na Opavských Lazoch žije necelá päťdesiatka obyvateľov. S výkupom pozemkov obec väčšie problémy nečaká.
„Lazy vymierajú, hádam toto prinesie nový život,“ myslí si aj Anna Pavlová. Okrem niekoľkých pracovných príležitostí môže projekt pomôcť obci aj finančne, odhadom pol milióna ročne.
„To by bola pre dedinu veľká pomoc,“ myslí si pani Pavlová. „Takmer každý druhý človek je tu nezamestnaný a perspektívy nie sú žiadne,“ dodáva.
Z hukotu turbín nemá obavy. Jej zať v blízkosti veternej elektrárne v Rakúsku aj žil. „Nemal som pocit, že by mi tam niečo vadilo. Okolie elektrárne z nej profitovalo,“ dodal.
Negatívami pôsobenia veternej elektrárne sú vibrácie, hluk, zatiaľ neobjasnené vplyvy infrazvuku či dopady na elektromagnetické pole.
Slovenský veterný potenciál
Na Slovensku je iba málo miest, kde priemerná rýchlosť vetra presahuje päť metrov za sekundu. Veterné parky za posledné roky vznikli v Cerovej, pri Myjave a v Skalitom na Kysuciach. Inde sú problémy s výkupom pozemkov, časté sú aj výhrady ochrancov prírody. To je prípad elektrárne v Slovenskom rudohorí, ktorá mala stáť na chránenom území. Pri Malženiciach, Lieseku a Hlohovci zas boli obavy zo znehodnotenia prírodného prostredia.
Autor: eta