Vláda, ktorá môže rozhodnúť o jej zvýšení, v stredu potvrdila to, na čom sa dohodli zástupcovia štátu, zamestnávateľov a odborov.

To, čo môže pôsobiť ako sociálne opatrenie, je v skutočnosti jednoduchým nástrojom na prilepšenie Sociálnej poisťovni, ktorej finančné problémy sa systematicky prehlbujú, i zdravotným poisťovniam. Minimálna mesačná mzda je totiž veľa ráz "vymeriavacím základom" sociálnych a zdravotných odvodov, čiže tým, z čoho sa vymeriava dôchodkové i zdravotné poistné. To sa týka nielen zamestnancov, ale aj samostatne zárobkovo činných osôb, v zásade živnostníkov.

Ministerstvo práce píše, že "zvýšenie minimálnej mzdy bude mať pozitívny vplyv na príjmy Sociálnej poisťovne a príjmy zdravotných poisťovní". Koľko korún to poisťovniam vynesie, však podľa neho "nie je možné odhadnúť", pretože "nemá k dispozícii údaje" o tom, koľko ľudí poistné platí z výšky minimálnej mzdy.

Lýdia Výborná zo Sociálnej poisťovne SME informovala, že v prvom polroku 2007 muselo najnižšie sociálne poistné platiť 173-tisíc živnostníkov. Len na zabezpečenie dôchodku najmenšou možnou sumou prispievalo ďalších takmer 48-tisíc osôb.

Je zrejmé, prečo zvýšenie minimálnej mzdy je protirečivé. Tým, ktorí niekoho zamestnávajú za takúto mzdu, vzrastú mzdové náklady, mnohým živnostníkom odvody. Viac budú odvádzať aj minimálne platení zamestnanci, "v čistom" si polepšia o 433 korún.

Zamestnávatelia pristali na 8100

Sociálni partneri sa dohodli, takpovediac, päť minút pred dvanástou - len deň predtým, čo by uplynula lehota, ktorú im zákon na to dáva. Ak sa nedohodnú najneskôr do 31. júla, hovorí zákon, "o výške minimálnej mzdy rozhodne vláda", a to by mohlo znamenať jej väčšie zvýšenie. Ministerstvo práce, o návrhu ktorého by vláda v tom prípade rozhodla, totiž navrhlo, aby to bolo 8260 alebo až 8450 korún. Je prinajmenšom možné, že vláda by si - vzhľadom na význam, ktorý minimálnej mzde prikladá - vybrala tú najvyššiu sumu.

"My považujeme minimálnu mzdu za dôležitý inštitút boja proti chudobe," vyhlásil pred časom predseda vlády Robert Fico zo Smeru.

"Sumu 8100 korún považujeme za úroveň dobrú aj pre nás, aj pre odborárov," povedal Marián Jusko, prezident Republikovej únie zamestnávateľov, jedného zo zástupcov zamestnávateľov. Únia však bude naďalej "nesúhlasiť s podstatou a základnou ideou zákona o minimálnej mzde, ktorý je brzdou konkurencieschopnosti a administratívnym nástrojom zvyšovania odvodov".

Okrem toho sa každé zvýšenie minimálnej mzdy premietne do rôznych nárokov, napríklad na niektoré štátne príspevky na zamestnávanie i podnikanie. Ako ju odpojiť od desiatok zákonov, už nejaký čas analyzuje tripartitná pracovná skupina. Ministerstvo práce predpokladá, že do konca tohto roka 2007 vláde navrhne, ako postupovať.

Od tohto októbra vyššia naposledy

BRATISLAVA. Viera Tomanová krátko po nástupe do funkcie ministerky práce ohlásila, že v roku 2007 sa minimálna mzda nezvýši.

"So sociálnymi partnermi sme sa dohodli, že najbližšie zvýšenie minimálnej mzdy bude od 1. januára 2008," povedala takto pred rokom, 28. septembra, s tým, že "počas budúceho roka odpojíme inštitút minimálnej mzdy od 43 právnych predpisov".

Ministerstvo síce predložilo návrh nového zákona o minimálnej mzde, no navrhlo, aby bol účinný od 1. januára 2008, takže tento rok všetko ide po starom. Kým nedôjde k zmene zákona, platí, že minimálnu mzdu vláda zvýši "vždy k 1. októbru".

Z návrhu, ktorý už prešiel pripomienkovaním, vyplýva, že minimálna mzda by sa zvýšila vždy k 1. januáru. O koľko sa zvýši, by zasa záviselo len od toho, ako vzrástla priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve za predchádzajúci rok, takže zástupcovia štátu, zamestnávateľov a zamestnancov by sa už nemohli o tom dohadovať. Ministerstvo práce na základe toho predpokladá, že v roku 2009 minimálna mzda bude 8670 a v nasledujúcom roku 9240 korún.

Platitelia najnižšieho poistného na starobné poistenie

V prvom polroku 2007 poistné z minimálnej výšky mzdy platilo

• 264 289 zamestnancov (vrátane tých, ktorí boli istý čas práceneschopní, alebo ošetrovali člena rodiny, a preto ich vymeriavacím základom bola minimálna mzda),
• 173 176 povinne poistených samostatne zárobkovo činných osôb
• 47 795 dobrovoľne poistených.

Zdroj: Sociálna poisťovňa

O koľko korún sa zvýši poistné na sociálne poistenie

Povinne poistená SZČO, vymeriavacím základom ktorej je minimálna mzda

Či živnostník musí, alebo nemusí platiť poistné, závisí od toho, koľko korún zarobil samostatnou zárobkovou činnosťou za predchádzajúci rok. On totiž odvodovej povinnosti podlieha iba vtedy, ak jeho minuloročný príjem presiahol istú výšku, a to 12-násobok aktuálnej minimálnej mesačnej mzdy.

Od októbra minulého roka minimálna mesačná mzda predstavuje 7600 korún, takže jej 12-násobok je 91 200 korún. Ten, kto podľa výpisu z daňového priznania za rok 2006 zarobil viac, musí od 1. júla 2007 platiť na nemocenské a dôchodkové poistenie.

Dôchodkové poistenie pozostáva zo starobného a invalidného poistenia. Kto naň platí, musí prispievať aj do rezervného fondu solidarity.

% z vymeriavacieho základu 7600 8100 rozdiel

Dobrovoľne poistený, vymeriavacím základom ktorého je minimálna mzda

Kto nie je zamestnaný ani nepodniká, kto za predchádzajúci rok samostatnou zárobkovou činnosťou zarobil najviac 91 200 korún, alebo kto ešte len začal podnikať, poistné platiť nemusí. Ale môže.

Zákon mu umožňuje byť "dobrovoľne poistený". To znamená, že si môže vybrať, na ktoré poistenie bude prispievať, aj to, aký vysoký bude jeho vymeriavací základ, teda koľko korún bude odvádzať. Len to nesmie byť menej ako platná minimálna mesačná mzda. Už len do konca tohto septembra to činí 7600 korún. Od októbra to bude 8100 korún.

% z vymeriavacieho základu 7600 8100 rozdiel

* Ak poistenec nie je účastníkom dôchodkového sporenia. Ak je, jednu polovicu sumy, ktorú 18 percent predstavuje, odvádza Sociálnej poisťovni a druhú niektorej z dôchodkových správcovských spoločností.