Charfreitag mal v roku 2003 senzačnú formu. Utvoril dodnes platný slovenský rekord 81,81 metra, ibaže mu nevyšiel svetový šampionát v Paríži. Nedostal sa do finále. „Dnes som v opačnej situácia. Hlava je už spokojná. Bronz z Osaky je senzačný úspech. Jeho význam si začnem uvedomovať postupne,“ hovoril Charfreitag doma v Trnave.
Kladivár sa uplynulú nedeľu na mítingu v Dubnici (skončil 5.) sťažoval na rozlietaný program - prijatie za prijatím. „Týždeň pred Stuttgartom som veľa netrénoval, ale predsa dostatočne a najmä pokojne. Veľa som spal. Potreboval som sa dostať do normálnych koľají. Nemám veľké oči. Každé lepšie miesto ako šieste budem považovať za úspech,“ povedal.
Charfreitag bol v Szombathelyi (kladivári nesúťažili v Monaku) druhý, piaty, šiesty. „Na Stuttgart sa teším. Som rád, že sme súčasťou finále na jednom mieste, hoci súťaž v Szombathelyi, najmä prvý ročník, mal vysokú úroveň.“
Miloslav Konopka pomýšľal na štvrté a lepšie miesto, ale na tréningu si poranil chrbát. „Nie je to vážne, ale na forme to nepridalo. Som opatrnejší v prognózach, ako som bol pred týždňom,“ zdôraznil.
Dmitrij Vaľukevič povedal, že voľnú kartu očakával. Jediný zo Slovákov je už v Stuttgarte. „Mám problémy s kolenom, posledný však skončiť nechcem,“ poznamenal.
Trojskokanka Dana Velďáková i osemstovkárka Lucia Klocová priznali, čo je problémom asi väčšiny atlétov - cítia už únavu.
„Trénovala som ľahko. Umiestnenie si odhadnúť netrúfam,“ povedala skokanka. Klocová pridala: „V ideálnom prípade môžem skončiť tretia. Keňanka Jepkosgeiová a Španielka Martínezová sú nad moje sily.“