BRATISLAVA. Počas víkendu až do nedeľňajšej polnoci môžu majitelia automobilov jazdiť po celej krajine takmer zadarmo. Ale bez auta. Železničná spoločnosť Slovensko sa takto pripomenie počas Dňa bez áut. Dnes ním vrcholí Európsky týždeň mobility.
Do Košíc za 45 korún
Zhruba 540-kilometrová trasa naprieč celou krajinou z Bratislavy do Čiernej nad Tisou vyjde na 54 korún. Do Košíc ešte o deväť korún menej. Stačí len ukázať osvedčenie o evidencii motorového vozidla a celý víkend môžete jazdiť vlakmi za päť korún za každých 50 kilometrov.
Železničiari zdôrazňujú okrem ekologického hľadiska praktické a bezpečnostné výhody cestovania vlakom. Priťahovať pasažierov takýmito akciami potrebujú, vlakmi cestuje stále menej ľudí. „Na slovenských cestách zahynú priemerne dvaja ľudia denne, čo je viac ako 600 osôb ročne. V porovnaní so železničnou dopravou sú tieto čísla alarmujúce. Na slovenských železniciach za posledných 20 rokov zomrel jediný cestujúci,“ píše na svojej stránke spoločnosť.
Mestá bez áut
Do akcie Deň bez áut sa okrem železníc zapojili aj niektoré slovenské mestá. V Nitre mohli včera pasažieri s osvedčením o vozidle zadarmo cestovať autobusmi, v Žiline dnes pripravili korzovanie po časti inokedy frekventovanej ulice Veľká okružná. Cestovanie mestskou hromadnou dopravou zadarmo, uzatvorenie Starého mosta pre autá a okruh mestom pre cyklistov a korčuliarov chystajú v sobotu aj v Bratislave.
Cestná doprava sa podľa ministerstva životného prostredia podieľa na znečisťovaní životného prostredia 91 až 97 percentami škodlivých emisií vyprodukovaných všetkými druhmi dopravy.
Zľavy
Zlacnené cestovné platí pre osobné vlaky a 2. triedu rýchlikov, okrem vlakov SuperCity, EuroCity a InterCity. Zľava sa dá využiť aj na tratiach Trenčianskej elektrickej železnice, Tatranských elektrických železníc a Ozubnicovej železnice Štrba - Štrbské Pleso. „Lacno cestovať možno len na území Slovenska,“ upozorňuje Zuzana Červená zo Železničnej spoločnosti.
Železnice pripravujú v priebehu roka aj ďalšie akcie, ktoré majú pritiahnuť cestujúcich. Na jeseň pripravujú akciu pre účastníkov Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach. Mimoriadny parný Tokajský expres pôjde aj na Tokajské slávnosti 29. septembra z Košíc do Čerhova. V zimnej sezóne ponúknu zľavy aj lyžiarom.
Žilina je ešte ďaleko
Vlakom cestuje stále menej ľudí. Najmä preto, že pre modernizáciu tratí stále meškajú. Z Bratislavy do Žiliny mali vlaky jazdiť rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu už tento rok. Modernizáciu trate po Žilinu posunuli Železnice až na rok 2015.
Modernizačné plány železníc spred niekoľkých rokov dnes pôsobia komicky: „V prvej časti modernizácie trate sa uvažuje realizovať úsek Bratislava - Žilina do roku 2006. Po roku 2006 bude modernizácia pokračovať v úseku Žilina - Košice,“ písali Železnice v decembri 2001 vo svojej správe pre médiá.
Rekonštrukcia sa však dnes dostala len po Nové Mesto nad Váhom a na takmer dokončenom úseku medzi Bratislavou a Trnavou vlaky zdržuje modernizácia staníc, lebo trať rekonštruovali bez nich. Paradoxne tak vlaky naberajú stratu na trati Bratislava – Trnava, ktorá vlakom umožňuje jazdiť 160 kilometrov za hodinu.
V roku 2002 bol pritom generálny riaditeľ ŽSR Ladislav Saxa stále optimista. Pre Trend povedal: „Do roku 2006 by mohla byť v poriadku trať z Bratislavy do Žiliny.“
Postupne však železnice termín začali posúvať. V januári 2003 už investičný šéf Jozef Bošanský odhadol modernizáciu po Žilinu na rok 2010. Hovorkyňa Železníc Martina Pavlíková dnes hovorí o roku 2015.
Richard Pekar je marketingový manažér, pracuje v Bratislave a na víkend cestuje do Považskej Bystrice za rodinou. „V roku 1988 som v Bratislave študoval, vtedy ešte nebola celá trať elektrifikovaná, v Púchove menili lokomotívu, cesta z Bratislavy do Považskej Bystrice trvala asi 3:15 hod. Dnes takmer každý rýchlik mešká, cesta mi trvá asi 2:40 hod. To znamená za 20 rokov úsporu 30 minút.“
Hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský potvrdzuje, že predlžovanie modernizácie je hlavnou príčinou poklesu cestujúcich.
Pavlíková sľubuje, že zrýchlenia sa dočkajú pasažieri koncom roka aspoň na úseku Bratislava – Piešťany, lebo sa skončí rekonštrukcia staníc.
Podporu rozvoja železničnej dopravy ako ekologickejšej alternatívy automobilovej dopravy sľubovala aj vláda Roberta Fica. Minister dopravy Ľubomír Vážny hovoril, že to spraví najmä cez eurofondy. Zatiaľ sa vláda zviditeľňuje predovšetkým urýchlením výstavby diaľnic medzi Bratislavou a Košicami.
Andrea Hajdúchová
Do roku 2006 by mohla byť trať Bratislava – Žilina. Cieľom je dostať sa z Bratislavy do Košíc za 3,5 hodiny. Ladislav Saxa,
bývalý riaditeľ ŽSR v roku 2002
Expert: Meškáme
O modernizácii železníc hovorí FRANTIŠEK EDUARD KOCÚR, riaditeľ sekcie výskumu a vývoja na Výskumnom ústave dopravnom v Žiline.
Je tempo modernizácie dostatočné?
„Z hľadiska verejnosti je nedostatočné. Pôvodný program predpokladal rýchlejší postup, došlo však k určitým zmenám, čo predlžuje výstavbu. Zvýšenie traťovej rýchlostí na 160 kilometrov za hodinu po Žilinu si vyžaduje nové varianty smerovania. Mám na mysli tunelový variant (Turecký vrch), alebo na úseku Púchov - Považská Teplá prekládku železničnej trate do novej polohy.“
Zaostáva Slovensko výrazne za krajinami V 4?
„S modernizáciou v Českej republike a Poľsku začali skôr. V Česku už dokončili modernizáciu základných vetví transeurópskych železničných sietí. Zjednodušeným porovnaním možno konštatovať, že meškáme.“
Ohrozuje to konkurencieschopnosť železníc ?
„Krajina s kvalitnejšou infraštruktúrou má na trhu výhodu. Ďalší faktor je poplatok za použitie dopravnej cesty, u nás je veľmi vysoký.“
(haj)
Na moderné trate dávame málo peňazí
Česi sú v modernizácii tratí ďaleko pred nami. Z rozpočtu dáva Slovensko na modernizáciu dlhodobo málo a mália sa nám aj príspevky Európskej únie.
BRATISLAVA. Slovenské železnice prvé peniaze do modernizácie investovali v roku 1999. Bolo to 38 miliónov na výrub porastov pri trati a prípravné práce. Česi sa do modernizácie pustili už v polovici 90. rokov.
Šikovní Česi
Slovensko predbehli Česi v modernizácii trate spájajúcej Rakúsko s Poľskom, teda juh a sever Európy. Úsek Břeclav - Bohumín dokončili v roku 2004 a podľa hovorkyne Správy železničnej dopravnej cesty Anny Kodysovej „je najziskovejší, čo sa nákladnej dopravy týka a je oň veľký záujem“. V tom istom roku dokončili modernizáciu 1. tranzitného koridoru v dĺžke 381 kilometrov na trase Děčín - Česká Třebová - Brno - Břeclav.
Hovorca slovenskej Železničnej spoločnosti Cargo Ján Tréger tvrdí, že zatiaľ nezaznamenali pre modernizáciu pokles prepravy tovarov, no „zvýšil sa počet odklonov po náhradných prepravných trasách“. To sa podľa neho negatívne prejavuje pri dodržiavaní dodacích lehôt.
Na meškanie modernizácie Železnice na Slovensku odpovedajú, že chýbajú peniaze. „Tempo závisí od finančných možností a od pripravenosti stavieb. V roku 2001 stratégia ŽSR uvažovala o podstatne rýchlejšom tempe. Výška peňazí zo štátneho rozpočtu (ročná štátna dotácia 250 miliónov korún) však nezodpovedala ambicióznym plánom,“ vysvetľuje hovorkyňa železníc Martina Pavlíková. Prispieva nám aj Európska únia - podľa železníc málo.
Náklady sa zvyšujú
Úsek Rača - Šenkvice je jediný, kde železnice náklady odhadli vyššie ako potrebovali. Z plánovaných 51,4 milióna eur ušetrili päť miliónov. Náklady na úsek Trnava - Piešťany odhadli vo finančnom memorande s Bruselom na 97,4 milióna eur, s dodávateľom už podpísali zmluvu na 129 miliónov eur. Zvýšenie odsúhlasila delegácia EÚ na Slovensku. ŽSR ho zdôvodňujú tým, že súťaž robili na základe presnejšej dokumentácie. Minulý rok však Európsku komisiu opäť požiadali o zvýšenie na 145,5 milióna eur.
Náklady sa zvýšili aj na úseku Šenkvice - Cífer zo 136 miliónov eur na 142. Úsek Trnava - Piešťany má podľa zmluvy stáť 129 miliónov eur, v memorande bol odhad 97,4 milióna eur.
(haj)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
