Krátko pred šiestou už uvádzačky do Zrkadlovej siene Primaciálneho paláca odmietali púšťať stále prichádzajúcich ľudí. Bolo plno, aj na státie. Väčšinu stoličiek obsadili skladatelia klasickej hudby.
Zrkadlá síce opticky zväčšujú, ale tentoraz neklamali – na jednom mieste bolo naraz vyše štyridsať autorov. Každý deň sa nestáva ani to, že ich diela si príde vypočuť také veľké publikum. Všetci prišli na koncert, ktorý sa stal jednou z najočakávanejších udalostí sezóny. Pre zriedkavo veľký počet premiér, ale najmä preto, čo ich všetky spojilo – neobvyklá objednávka agentúry Slovak Music Bridge.
VIDEO z koncertu:
Organizátori projektu oslovili takmer stovku skladateľov, aby pre nich napísali trojminútovú skladbu pre sólový klavír. Za to, že bude obsahovať interval kvinty (inak povedané: dva konkrétne tóny Es a B) im sľúbili honorár, premiéru odohranú poprednými pianistami a odvysielanú v priamom prenose Slovenského rozhlasu plus vydanie skladby na CD. No povedzte, dá sa to odmietnuť, keď ste umelec zaoberajúci sa niečím, čo je na pokraji záujmu dnešnej konzumnej spoločnosti? Nedá, aj dá.
Neodmietli klasici (Zeljenka, Berger), stredná generácia (Burlas, Matej), ani tí najmladší (Papanetzová, Lejava). Okrem skladieb dodali aj osobné dotazníky a tak diváci ako bonus mali šancu spoznať ich vzory, ocenenia alebo vzťah ku kvinte. To všetko sa premietalo na plátne vedľa pódia, kým znela hudba.
Nápad sympatický, no celá atmosféra, aj prevedenie pripomínali nešikovnú prezentáciu nových produktov nejakej firmy. Ono to vlastne aj prezentácia bola. Agentúry Slovak Music Bridge a najmä dvoch mužov, ktorí ju vedú – Miloša Betka a Vladimíra Sirotu.
Keď sa objavili prvé informácie o projekte, vyzeralo to, že sponzori a mecenáši konečne objavili aj inú než popovú hudbu. No pohľad medzi logá (a na webstránku ministerstva kultúry) ukazuje, že Kvintový dvojkoncert získal najväčšiu podporu zo štátnych peňazí.
To by bolo v podstate v poriadku, lebo skladatelia mohli napísať nové skladby a dostali za to naozaj zaplatené. Vtipné však je, že Miloš Betko je sám skladateľ a svoju skladbičku skromne zaradil na záver (to najlepšie nakoniec, nie?). A neúčasť významných autorov ako Godár či Breiner môže vysvetľovať fakt, že neodmietli zložiť poctu kvinte, ale iba dvom organizátorom. Tie tóny Es a B sú totiž iniciálky ich mien.
