Tri sestry, ako nazývali pôvodní obyvatelia Latinskej Ameriky kukuricu, fazuľu a tekvicu, sa pestovali spolu. Rozdiel v pestovaní vtedy a dnes spočíval v tom, že kým dnes sa plodiny pestujú v pravouhlých usporiadaniach, tri sestry sa pestovali do kruhu. Kruhy boli veľké minimálne 2,5 metra a väčšie. Pôda sa dobre pohnojila a zaliala a o niekoľko týždňov sa začalalo s výsevom. Prvá išla do stredu kukurica. Tiež sa siala do kruhu asi 3 cm od seba. Po dvoch týždňoch vyklíčila. Keď mala výšku asi 25 cm, prihrnula sa k nej zem na výšku asi 5 až 7 cm, aby korene zosilneli a kukurica vydržala aj veterné počasie. Potom sa do kruhu asi 15 cm od kukurice vysiala fazuľa. Tá vyklíčila po 7 až 14 dňoch a vtedy prišla na rad tekvica. Tá sa siala 30 - 45 cm od fazuľky. Keď fazuľa podrástla, pomohli jej uchytiť sa na stonky kukurice. Potom už len stačilo zalievať. Kukurica pomáhala fazuli, ktorá sa ťahala do hora, listy tekvice sa rozvinuli okolo oboch sestier, a tak chránili pôdu pred vysušením.

História

Fazuľa patrí medzi strukoviny. Tie sa už od nepamäti pestujú tak v Ázii a Amerike, ako aj na našom území. U nás to bol najmä bôb. Prvá skupina s najstaršími nálezmi je zo severných hôr v Peru z Južnej Ameriky spred 7500 rokov. Divoké formy tejto rastliny sa dajú aj dnes nájsť od Argentíny až po Mexiko. Druhá skupina pochádza z južnej Ázie. Podľa toho rozlišujeme americké a ázijské druhy a rod Phaseolus je zastúpený asi 200 druhmi. My za fazuľu vďačíme opäť dobyvateľovi Kolumbovi, ktorý po pristátí na Bahamách videl fazuľové polia. Po Európe sa rozšírila až v 16. storočí. Do Afriky sa fazuľa dostala ešte o niečo skôr a Afričania ju rýchlejšie prijali "za svoju". Pôvodne bola fazuľa len popínavá rastlina, kríčkový kultivar sa vyšľachtil len nedávno.

Využitie

Fazuľa a strukoviny vôbec obsahujú najviac rastlinných bielkovín. Jedna šálka fazule denne dokáže stabilizovať krvný cukor, znížiť krvný tlak, pomáha pravidelnému vyprázdňovaniu čriev, znížiť hladinu škodlivého LDL cholesterolu v krvi, aktivovať tráviaci trakt na správne fungovanie, aby nedošlo k vzniku hemoroidov a žalúdočných a črevných problémov.

Nadúvanie

Vzniká po požití fazule, pretože sa v nej nachádzajú oligosacharidy. Tie náš zažívací trakt nevie spracovať, deje sa tak až v hrubom čreve, kde ako vedľajší produkt vznikajú plyny. Tento efekt sa dá však výborne zredukovať tak, že fazuľu pred varením máčame vo vode a vodu niekoľkokrát zlejeme. (Prichádza však o vitamíny.) Pri varení je vhodné pridať k fazuli saturejku. No pri pravidelnejšej konzumáciii si telo zvykne a plynatosť ustúpi.

Obsah živín

Fazuľa je bohatá na vitamíny skupiny B - riboflavín, niacín a ďalšie, kyselinu listovú, vitamíny E a C. Z minerálnych látok je zastúpený draslík, vápnik, horčík, fosfor, jód a vápnik. V strukoch sa nachádzajú antibakteriálne látky.

Druhy fazule

Červená fazuľa, hlavná surovina pri prípave chilli con carne pochádza zo Strednej Ameriky, no dnes sa pestuje na celom svete. Plody sú pomerne veľké, mávajú hnedú až červenú farbu a po uvarení sú mäkké a sladkasté.

Čierna fazuľa pochádza tiež z Ameriky, ale dnes sa pestuje hojne aj v Thajsku. Pripravuje sa podobne ako červená fazuľa. Patrí neodmysliteľne ku kuchyni Karibiku, kde sa stalo národným jedlom pečené bravčové s kožou v ryži, s čiernou fazuľou.

Fazuľa azuki pochádza z Číny. Je malá, má tmavočervenú až čiernu farbu a jej tvar je hranatý. Japonci si ju zvlášť cenia a nazývajú ju kráľovnou fazúľ. Ako jediná medzi ostatnými nespôsobuje plynatosť. Používa sa hlavne v makrobiotickej strave. Jej chuť je sladká a silná. Varí sa podobne ako ryža, dajú sa preto variť spolu ako jedno, mimochodom veľmi chutné jedlo. V Japonsku sa varí s ryžou na sladko. V podobe múky sa používa na prípravu koláčov, cesta, cukroviniek a marmelády. Uvarené plody slúžia na výrobu nátierok, šalátov a nákypov.

Fazuľa mungo má pôvod v Indii, ale pestuje sa po celom svete, najmä v Thajsku, Austrálii a Číne. Je drobná, má zelenú farbu a predáva sa lúpaná, celá alebo polená. Je bohatá na železo a vitamíny a používa sa podobne ako azuki do polievok, nákypov a k obilninovým jedlám. Je veľmi vhodná na naklíčenie a surovú konzumáciu. Výborne chutí uvarená s kari korením.

Biela maslová fazuľa je veľká a sploštená, má tvar podobný obličke. Po uvarení je mäkká a má jemnú múčnu chuť. Používa sa na prípravu polievok, šalátov a nátierok.

Čínska fazuľa vigna pochádza z Južnej Afriky, u nás je málo známa. Je ľahko rozoznateľná podľa žltého fľaku. Má výbornú chuť a veľký obsah kyseliny listovej. Hodí sa na prípravu polievok a nákypov.

Autor: Miroslav Kubečka, kuchár, špičkový foodstylista