Večer sa skúšať nesmie

Dekan má síce v rukách mimoriadny opravný prostriedok, ale aby ho študent dostal, musí mať adekvátny dôvod. Za taký sa považuje napríklad nekorektné skúšanie. Dekan Strojníckej fakulty STU v Bratislave Ľubomír Šooš hovorí, že ho využíva iba výnimočne. "Ak sa študent sťažuje na podmienky pri skúške, napríklad, že sa konala vo večerných hodinách, alebo že sa skúšajúci správal nekorektne, dám si to preveriť. Ak udelím mimoriadny opravný termín, zúčastní sa na ňom okrem skúšajúceho aj prodekan pre štúdium." V letnom semestri minulého akademického roka udelil dekan Šooš tri opravné prostriedky.

Sťažnosti sú zriedkavé

Odkedy majú na Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline študenti dva opravné termíny na vykonanie skúšky, dekanský termín už ich študenti nepoznajú. "Pôvodne bol iba jeden opravný a vtedy prichádzal do úvahy aj dekanský," hovorí dekan Karol Matiaško. Teraz môžu študenti podať iba sťažnosť na neobjektivitu skúšky a dekan môže nariadiť komisionálne preskúšanie. "Stáva sa to zriedka, vlani prišla jedna sťažnosť," hovorí dekan.

Koľko má mať študent

šancí?

Profesor Bohumil Kováč z Fakulty architektúry STU, ktorý bol desať rokov prodekanom tejto fakulty, hovorí, že je namieste položiť si otázku, koľko šancí má dostať vysokoškolský študent na úspešné vykonanie skúšky. "Ak chceme hovoriť o špičkovej škole, tak v počte disponibilných termínov určených na absolvovanie skúšky nemôže vládnuť inflácia. V zahraničí sú aj školy so systémom raz a dosť." Podľa profesora Kováča vyšší počet skúškových termínov vedie niektorých študentov aj k zľahčovaniu prípravy a spoliehaniu sa na náhradné možnosti. Mnohí začnú skutočne študovať, až keď im tečie do topánok. Tým však súčasne míňajú čas a energiu skúšajúceho a inštitúcie.

(or)