Hlavné belgické denníky včera okrášlili svoje titulné strany veľkou číslicou 100. Práve toľko dní už Belgicko nemá vládu. Parlamentné voľby sa konali v júni a víťazné strany od tej doby nie sú schopné zostaviť koalíciu.
Na belgický štandard nie je stodenné bezvládie nič šokujúce. V roku 1988 musela krajina čakať 148 dní na nový kabinet. Tentoraz je však záležitosť vážnejšia. Kľúčoví hráči štvorice stredo-pravých strán sa totiž zasekli už na začiatku.
Flámi chcú viac právomocí
Kresťanskí demokrati zo severného Flámska požadujú presun ďalších právomocí z federálnej úrovne na jednotlivé regióny. Ich politickí spojenci z juhobelgického Valónska však hovoria nie.
V krajine sa tak s novou intenzivitou rieši otázka, ktorá na tunajšej politickej scéne cirkuluje už mnoho rokov: rozpadne sa Belgicko?
Pralinkový rozvod
Debatu razantne rozhýbal paradoxne britský týždenník The Economist. Začiatkom septembra okomentoval zákopovú vojnu medzi flámskymi a valónskymi stranami slovami, že dozrel čas to uzavrieť.
„Belgicko splnilo svoju úlohu. Pralinkový rozvod je nutnosťou,“ odkázal prestížny časopis.
Zdvihol tým vlnu záujmu ďalších zahraničných médií a vec sa ako bumerang vrátila do Belgicka.
Je možné, že Verhofstadtova vláda bola poslednou federálnou. Prežije samotné Valónsko? Čo sa stane s Bruselom, keď sa Belgicko rozdelí? Tieto a podobné otázky denne zamestnávajú krajinu.
Nejde iba o mediálny záujem. Udalosti v Belgicku nabrali pomerne radikálny smer. Prekvapenie vyvolal už muž, ktorý mal byť novým federálnym premiérom, flámsky kresťanský demokrat Yves Leterme.
Spor o dotácie
Ako víťaz volieb začal zostavovať koaličnú vládu a už po mesiaci to nechal tak. Nepresvedčil totiž liberálov a centristov z frankofónneho Valónska, aby súhlasili s regionalizáciou sociálneho poistenia.
Stručne povedané, išlo o to, že bohatší Flámi prestanú chudobnému Valónsku posielať takmer dvadsať miliárd eur dotácií na penzie či podpory v nezamestnanosti. Leterme to považoval za natoľko zásadné, že odmietol ustúpiť.
Futbal, pivo a kráľ
Medzitým rozvíril politickú scénu, keď na Deň nezávislosti namiesto belgickej hymny provokatívne zaspieval francúzsku. Vyhlásil tiež, že Flámi a Valóni majú spoločné akurát tak pivo, futbalový tím a kráľa Alberta II.
Hľadanie nového premiéra a inej koalície sa odvtedy nepohlo. Za Letermom stojí nielen strana, ale zdá sa, že aj voliči.
Pesimistickí Flámi
Podľa včera zverejneného prieskumu je takmer každý druhý Flám (46 percent) za rozdelenie Belgicka. Začiatkom roka to pritom bola len pätina.
Väčšina Valónov si naopak želá zachovanie spoločného štátu. Aj oni však menia názory. Prieskum ukázal, že každý štvrtý Valón tvrdí, že Belgicko sa jedného dňa rozpadne.
Prvý pokus o odtrhnutie už urobil Filip Dewinter, šéf separatistickej strany Flámsky záujem. Minulý pondelok podal vo flámskom parlamente návrh na referendum o vyhlásení nezávislosti Flámska od Belgicka.
„Umožníme smrteľne chorému pacientovi – Belgicku – eutanáziu,“ povedal v úvodnej reči. Návrh však neprešiel, keďže nezískal podporu iných poslancov.
Problémom je Brusel
Praktické vnímanie vecí napokon drží Belgičanov pohromade. „Separácia sa jednoducho hovorí, ale horšie uskutočňuje,“ povedal v denníku De Standaard bývalý minister zahraničia Karl de Gucht. Flámi sa často odvolávajú na „zamatové rozdelenie“ Čechov a Slovákov. Sami však priznávajú, že ich situácia je iná.
Hlavnou brzdou je Brusel. Na centrum novodobej európskej ríše si robia nároky obe jazykové komunity a obe tu tiež žijú.
Čo by sa teda stalo s Bruselom? Bol by to nezávislý miništát? Dištrikt spravovaný úniou? Hlavné mesto Flámska, na ktorého území mesto leží, alebo Valónska, pretože 80 percent jeho obyvateľov je frankofónnych? „Pokiaľ sa obe strany dohodnú na štatúte Bruselu, v tej chvíli by som videl cestu k rozdeleniu otvorenú,“ povedal v rámci jednej z debát belgický politológ Vincent de Coorebyter. Nič takého sa však nečrtá. Zatiaľ.
Chceme umožniť smrteľne chorému pacientovi, ktorým je Belgicko, eutanáziu.
Filip Dewinter, šéf flámskych nacionalistov
Kliknite - obrázok zväčšíte.
