BRATISLAVA. „Štyri osemtisícovky a dosť,“ predostrel skraja roka plány bratislavský horolezec Jozef Kopold. „Piata by už bola somarina,“ dodal.
Napriek tomu sa včera zasa vydal do Himalájí: pod siedmy najvyšší vrch sveta Dhaulágiri (8167 m). „Útočil som už síce na štyri osemtisícovky, no vyliezol len na tri. Takže nejde o somarinu,“ bránil sa s úsmevom.
S Kingou bude king?
V posledný marcový deň stál 27–ročný Kopold na Čo Oju (8201). O 24 dní na Šiša Pangme (8046) a 15. júla na Nanga Parbate (8125). Pokusy o K 2 (8611) mu s krajanom Hámorom a Poliakom Morawským nevyšli.
Doma vydržal len tri a pol týždňa. Dva z nich venoval organizovaniu a zháňaniu peňazí na ďalšiu výpravu.
„Pod Nanga Parbatom som Kinge Baranowskej sľúbil, že ak nebudem veľmi vyčerpaný, pôjdem s ňou na Dhaulágiri,“ priznal. „Bola by prvou Poľkou na jej vrchole.“ Vzápätí dodal: „A ja prvým Slovákom na štyroch osemtisícovkach za jeden rok.“
Manželka? Mám jej súhlas!
Baranowská je drobné žieňa, no v batohu hravo odnesie polovicu toho, čo sama váži. Stála už na troch osemtisícovkách (Čo Oju, Broad Peka, Nanga Parbat). V Poľsku má chýr potenciálnej následníčky legendárnej Wandy Rutkiewiczovej, prvej Európanky na Mount Evereste. Ale aj – najsexi horolezkyne.
„Keby sa s ňou manželka nepoznala, nepustí ma s ňou, aj keď sama je horolezkyňa,“ smeje sa Kopold. „Ona vie, že iný ako profesionálny vzťah medzi nami nevznikne. Okrem toho, tam hore sa milostné výkony s horolezeckými nesnúbia.“
Pre istotu však manželke deň pred opätovným odchodom do Himalájí kúpil psíka, šteniatko – boxera.
Ženy sú v kopcoch poklad
Kopold priznáva, že zdedil istú zaujatosť voči ženám vo vysokých kopcoch, ale už sa jej stihol zbaviť: „Zavše sú silnejšie ako muži. Presvedčila ma o tom Kinga, ale aj Rakúšanka Gerlinda Kaltenbrunnerová, ktorá mi počas výstupu na K 2 najprv dýchala na chrbát a potom ma dokonca predstihla. Okrem toho: chlap maká od šiestej do šiestej, ale potom sa mu v tábore nechce navariť ani čaj. Ženy sú zvyknuté starať sa o druhého aj po pracovnom čase.“
Hore aj dolu za 48 hodín
Siedmy najvyšší vrch sveta nesie názov Dhaulágiri, čo je v preklade Biela hora. Horolezci na ňu vystúpili až ako na predposlednú zo štrnástich osemtisícoviek – v roku 1960.
„Krásny kopec. Úžasná hora,“ nadchýna sa Kopold. S Baranowskou sa na Dhaulágiri chcú dostať trasou švajčiarskych a rakúskych prvovýstupcov, čiže severozápadným hrebeňom.
Nie je to pri vašich ambíciách nízky cieľ? pýtali sme sa ho. „Stále ešte som himalájsky nováčik. Zbieram skúsenosti na ťažké výstupy, ktoré mám v pláne,“ odvetil. „Hore síce pôjdeme normálkou, ale expresným štýlom. Na jeden záťah. V základnom tábore v 4750 m sa tri–štyri dni poohliadneme, potom o čosi vyššie postavíme predsunutý depozit, a len čo príde vhodné počasie, vyrazíme hore.“
Mal by to byť výstup na jeden šup. Bez spacáku aj bez spánku. „Aj so zostupom by nemal trvať dlhšie ako 48 hodín,“ tvrdí Kopold.
