Slovensko zaplavili bilbordy s obrázkom krvavého plodu, ktorého vývoj bol umelo prerušený v jedenástom týždni tehotenstva. Údajným cieľom reklamy objednanej neziskovou organizáciou je zmeniť spoločenský postoj k interrupciám. Naturalistická fotka vraj najlepšie pomôže ľuďom pochopiť podstatu problému.
Existujú však aspoň tri situácie, keď je v masovej komunikácii verné zobrazenie skutočnosti neprípustné.
Po prvé vtedy, ak sa stáva prekážkou pri hľadaní pravdy, lebo vyvoláva prisilné pocity a tým zatemňuje rozum.
Po druhé vtedy, keď autentické obrazy vážne zraňujú časť publika alebo ľudí, ktorých sa týkajú. No a napokon v prípade, že realizmus kazí spoločnosť svojou vulgárnosťou. Preto je správne, že televízie nevysielajú popravy, reportáže o prostitúcii neobsahujú pornografiu a pesničky v rádiách sú bez nadávok, v hovorovej reči inak bežných.
Protipotratová kampaň zlyháva na všetkých troch frontoch – zaslepuje ľudí negatívnou emóciou, ubližuje ženám, ktoré potratili a prináša do ulíc niečo, čo tam nepatrí nielen pre deti, ale pre celkovú spoločenskú kultúru.
Neobstojí argument, že zmýšľanie ľudí sa dá meniť iba cez extrémy a strach. Skúsenosti s negatívnymi odstrašujúcimi reklamnými kampaňami ukazujú, že ich vplyv na skutočné správanie býva krátkodobý a slabý, ak vôbec nejaký.
Jednou z mála výhod kampane tak je, že odporcom aj prívržencom potratov dáva možnosť aspoň na niečom sa zhodnúť – na tom, že je zlá.
Autor: zástupca šéfredaktora denníka SME
