Hamlet má v sebe toľko duchaplnej irónie i citu, že keby sa tento Shakespearov text čítal hoci len na prázdnej scéne, oplatilo by sa prísť si ho vypočuť. Navyše, každé nové pretlmočenie Shakespeara je národným sviatkom. Prvá inscenácia prekladu Ľubomíra Feldeka padla však na všedný deň.
Ambíciou tvorcov asi nebolo urobiť šokujúcu hru, o ktorú by sa hneď začali zaujímať zahraničné festivaly. Aj základný repertoárový kus by však zniesol výraznejšie režijné gestá či aspoň presnejšiu drobnokresbu.
Režisér Peter Mikulík ponúkol vizuálne čistú produkciu. Zámerné pohrávanie sa s divadelnými klišé miestami štýlovo pripomínalo inscenovanie hamletovskej opery Juraja Beneša The Players v Opere SND. Nanešťastie, očistené - od citov i významových podtónov - boli dosť často aj vzťahy medzi postavami.
Hneď úvodná scéna, kde herci hrali hercov, ukázala, že „zachovanie si prirodzenosti“, ktoré sa v príhovore k hercom spomína, je pre súbor stále dosť náročnou úlohou. Pritom Feldekov živý preklad dával možnosť hrať maximálne civilne.
Nápad divadla na divadle s odkazom na kočovné začiatky SND sa v hre ďalej výraznejšie nezúročil. Len Prvý herec v podaní Dušana Jamricha bol už aj kostýmovo akýmsi alter egom Hamleta.
Scénografka Alexandra Grusková pracovala s impozantnými veľkými plochami, točňa sa točila a hydraulické stoly sa zdvíhali. Jej kľúč k eklektickým kostýmom celkom jasný nebol. Aj Čierno-biela farebná škála s červeným akcentom už pôsobí trochu banálne, podobne ako rubáš Ducha Hamletovho otca.
Robert Roth je vynikajúci Hamlet - rebel. Aj jeho zádrapčivé repliky by pri lepšom frázovaní mohli dopadnúť vtipnejšie. Ofélia (Ivana Kuxová) dostala imidž poslušnej školáčky s baretkou. Pri prvom stretnutí bola k Hamletovi prekvapujúco iniciatívna, ale tvorcovia nám viac o ich vzťahu nepovedali.
Emil Horváth si ako Polonius pohrával s každým slovom na zjavnú potechu sály. Ani Hrobári Stano Dančiak a Ondrej Kovaľ svoje repliky nezakopávali. Nad štandardom boli aj Ľuboš Kostelný ako Horatio či Tomáš Maštalír ako Laerters.
Zdena Studenková hrá však Gertrúdu ako jej červené šaty - veľmi povrchne. Ešte menej presvedčivým, najmä v momentoch pokánia, je Jozef Vajda ako Claudius.
Hudba Petra Mankoveckého mala monumentálne polohy, spolu s náročným šermovaním záverečného súboja patrila k výraznejším prvkom solídnej, ale málo prekvapujúcej inscenácie.
Činohra SND: William Shakespeare – Hamlet.
Preklad: Ľubomír Feldek. Úprava a réžia: Peter Mikulík. Dramaturgia: Martin Porubjak. Scéna a kostýmy: Alexandra Grusková. Hudba: Peter Mankovecký. Pohybová spolupráca: Juraj Letenay.
Hrajú: Robert Roth, Jozef Vajda, Zdena Studenková, Michal Dočolomanský, Emil Horváth, Ján Koleník, Tomáš Maštalír, Ivana Kuxová, Ľuboš Kostelný, Dušan Jamrich, Stano Dančiak.
Premiéra: 14. septembra 2007
