BRATISLAVA. Deklaráciu o nemennosti Benešových dekrétov by po úpravách mohli podporiť aj poslanci SDKÚ a KDH. Návrh SNS sa zdá príliš ostrý nielen opozícii, ale aj časti koalície.
V návrhu sa píše, že pomery definované povojnovým vývojom a dekréty sú nemenné. Rokovať by sa o ňom mohlo na záver tejto schôdze parlamentu.
SNS chce byť štátotvorná
„Všetky slovenské strany si uvedomujú dôležitosť ich hlasovania za deklaráciu,“ myslí si jeden z navrhovateľov, Rafael Rafaj zo SNS. Deklaráciu považuje za „významnú štátotvornú iniciatívu“.
Rafaj povedal, že pripomienky k návrhu má koalícia aj opozícia, a ide „zväčša o právne alebo štylistické cizelovanie“.
Podobnú deklaráciu pred piatimi rokmi prijalo aj Česko, tiež nástupnícky štát Československa, upozorňuje Rafaj. „Mohlo by to znamenať v opačnom garde, že ak slovenský zákonodarný zbor na rozdiel od Českej republiky mlčí, azda by sme my s niečím súhlasili.“ Deklarácia v Česku sa však prijímala za úplne iných okolností v Česku i strednej Európe.
Boris Zala zo Smeru si myslí, že by sa text mal dostať do „kvalifikovanej a čistej podoby“. Aj súčasný návrh však považuje za dobrý. Veci, ktoré by čo i len smerovali k náznakom kolektívnej viny, by v deklarácii podľa Zalu nemali byť.
Sám za dôvod pre deklaráciu považuje kroky SMK, ktorá by rada diskutovala o otvorení dekrétov.
Aj Zdenka Kramplová z HZDS by privítala, keby sa text upravil. „Bolo by treba, aby si k nemu sadli právnici tak, aby bol prijateľný.“ Priznáva, že deklarácia nemá žiadnu právnu silu a ide „skôr o morálnu záležitosť“.
Opozícia: Text je príliš ostrý
Predseda poslaneckého klubu SDKÚ Stanislav Janiš hovorí, že súčasné znenie predložené SNS pre jeho stranu prijateľné nie je.
„Alfou a omegou pre nás je, že Benešove dekréty a povojnové usporiadanie sú pre nás nedotknuteľné a nemenné.“ SNS podľa neho navyše pridáva veci, ktoré by mohli jatriť minulosť. SDKÚ podľa neho na túto hru naskočiť nechce.
Otvárať otázku dekrétov je však podľa Janiša zbytočné. Osobne si myslí, že deklarácia nie je potrebná.
Aj KDH by podľa podpredsedu Daniela Lipšica mohlo deklaráciu podporiť, ak by sa z nej odstránili ostrejšie formulácie a obsahom by sa priblížila k dokumentu, ktorý prijal český parlament. Priznáva, že deklarácia nič nemení a nie je právne záväzná. Myslí si však, že by ju parlament prijať mohol.
Politológ Grigorij Mesežnikov na prijatie deklarácie nevidí dôvod. „Je neopodstatnená, jej potreba je čisto situačná a je výsledkom sporov medzi maďarskou politickou reprezentáciou a slovenskými stranami.“
Najmä po vstupe do Európskej únie sa podľa Mesežnikova nemáme prečo obávať, že by mohlo dôjsť k „otvoreniu“ dekrétov - naopak, deklarácia môže zvýšiť politické napätie.
Dekréty podľa Mesežnikova nechce otvárať ani SMK, ktorá hovorí len o náprave následkov niektorých rozhodnutí vtedajšej Slovenskej národnej rady.
Autor: knm
