BRATISLAVA. „Mám strach zo starnutia. Obávam sa, že stratím zamestnanie a že zostanem po päťdesiatke na dlažbe,“ tak opísal svoje pocity Ondrej Čiliak v časopise Fórum seniorov. Samotný strach, že pracovníka vo vyššom veku vyženú z pracoviska a že si už nenájde prácu, pritom môže znevýhodniť aj inak zdatného zamestnanca. Keďže vníma svoj fyzický hendikep napríklad v podobe pomalších reakcií, citlivejšie vníma aj poznámky či nátlak okolia. Ľahko sa stáva terčom útokov i znevažovania mladších kolegov, prípadne nadriadeného, ktorí mu môžu dennodenne servírovať „rady“, nech už všetko nechá a radšej ide do dôchodku.
Bullying a mobbing
„Starším pracovníkom anglické slová bullying a mobbing veľa nehovoria. Poznajú skôr slová ako šikanovanie a konflikt na pracovisku,“ hovorí psychológ Karol Kleinmann. Obidva spomínané cudzojazyčné pojmy používa moderná psychológia. Súvisia s psychologickým terorom jednotlivca – napríklad šéfa – a skupiny pracovníkov voči zamestnancovi. Povedané inými slovami, skupina si vždy nájde obetného baránka, ktorého sa snaží všetkými možnými prostriedkami zničiť. Zvyčajne ide o takého, ktorý bráni dosiahnutiu spoločných cieľov, alebo sa od ostatných niečím výrazne odlišuje. „Môže ísť ako o najmladšieho, tak i o najstaršieho jedinca v skupine,“ mieni Kleinmann.
Tí ohrozenejší
Starší ľudia patria z pohľadu šikanovania medzi tú ohrozenejšiu skupinu. „Zvyčajne nie sú takí rýchli ako ostatní, majú svoje zvyky. Neradi preberajú nové metódy a postupy, a tým sa často stávajú terčom posmechu a útokov,“ vysvetľuje psychológ. Situáciu komplikuje aj fakt, že staršia generácia má zvyčajne pevnejšie morálne a etické princípy. „Akékoľvek znevažovanie práce jej príslušníkov preto veľmi zraňuje,“ dodáva Kleinmann. Staršie osoby na psychologický nátlak reagujú znížením produktivity práce alebo ochorením.
Mení sa to?
Skúsenosti personálnych agentúr zatiaľ nesvedčia o významnejšej zmene. Seniori nie sú na pracoviskách veľmi vítaní a ťažšie si udržiavajú zamestnanie. A to aj napriek tomu, že ekonomický význam skupiny seniorov v hospodárstve rastie a zamestnávatelia budú musieť hľadať cesty k uplatneniu tejto skupiny zamestnancov. „Starší ľudia sa stále ťažko zamestnávajú,“ hovorí Mojmír Kališ z firmy Agentúra EMKA. Určitý podiel, podľa neho, na tom má aj vek manažérov. „Zvyčajne majú tridsať až štyridsať rokov a často cítia pred staršou generáciou ostych. Nie je pre nich jednoduché riadiť pracovníka, ktorý má napríklad 55 rokov a vekom sa približuje ich otcom,“ dodáva. Manažérsky i ekonomicky je to však, podľa neho, neracionálne. Starší pracovníci bývajú skúsení, vedia riešiť problémy. „Na druhej strane, aj oni sami seba znevýhodňujú neochotou prispôsobovať sa zmenám, učiť sa cudzí jazyk či zapracovať na svojej počítačovej gramotnosti,“ hovorí Kališ.
O čo ide a čo s tým
Psychologický teror na pracovisku - zvyčajne kričanie, nadávanie, zadržiavanie informácií, ponižovanie, odobranie kompetencií alebo neprimerané požiadavky.
O mobbingu hovoríme až vtedy, ak uvedené činnosti trvajú viac ako šesť mesiacov a vyskytujú sa aspoň jedenkrát za týždeň.
Prevencia je možná pri dodržiavaní základných pravidiel, ako je informovanosť, otvorenosť a vzdelávanie zamestnancov v spôsobe riešenia konfliktov.
Obrana je ťažká. Ak nezasiahne vedenie organizácie, psychológovia radia: Zmeniť zamestnanie.
V prípade seniorov to komplikujú zúžené možnosti oproti mladšej generácii.
